Ako kresťania máme po ruke vzácnu pokladnicu Božích slov. Sú rôzne skutočnosti, ktoré nám zabraňujú nadobudnúť si bezprostredný vzťah k Písmu: nechť čítať, veľa iných povinností. A predsa: Začítajme sa do týchto krásnych výrokov z tradície Cirkvi. Možno nás povzbudia, že boj o vzťah k Písmu netreba vzdať.
Evagrius z Pontu, (cca345-399): Nech ťa východ Slnka zastihne vždy s Knihou v ruke.
Sv. Ján Zlatoústy (cca 350-407): Zatratený boháč si žiadal poslať Lazara na zem, ale dostáva odpoveď, v ktorej je obvinenie aj pre neho: počas života nečítal Mojžiša a prorokov.
Sv. Augustín (354-430): Na čo mám hľadieť, aby som sa videl? Dostal si zrkadlo Písma. Keď čítaš, všímaj si, či si taký ako on povedal, a keď nie si, tak plač, aby si takým bol. Zrkadlo ti ukáže tvoju pravú tvár a tak ako nenájdeš v zrkadle lichotníka, podobne ani ty sa nechláchoľ. To, čo vyžaruješ, to ti ukáže kým si, a ak sa ti ten obraz nepáči, snaž sa to zmeniť … Keď sa modlíš hovoríš k Bohu. Keď čítaš (Písmo) Boh hovorí s tebou.
Sv. Ambróz (cca 340-397): Denná lektúra nech je cvičením sa v tom, ako uskutočňovať veci, o ktorých čítame. Musíme tvrdo cvičiť v tejto telocvični čností tak, aby sme neboli mimo formy, keď prídu pokušenia. Prečo ten čas, keď máš voľno od svojich starostí s cirkvou nevenuješ čítaniu? Prečo nejdeš navštíviť Krista? Prečo s ním nehovoríš? Prečo ho nepočúvaš? Hovoríme s ním, keď sa modlíme, on hovorí k nám, keď čítame posvätné výroky.
Flavius Magnus Aurelius Kasiodor (485-580): Ako úrodné pole rodí voňavé rastliny, užitočné pre naše zdravie, tak posvätné čítanie (lectio divina) keď sa konfrontujeme s jednotlivými slovami, nám ponúka na každom mieste lieky pre zranenú dušu.
Sv. Ján Damascénsky (cca 650-749): Klopme na krásnu záhradu Písma, je voňavým sadom, krásnym a kvitnúcim, (keď doň vstúpime) v ušiach nám budú znieť spev múdrych vtáčkov inšpirovaných Bohom, je to záhrada, ktorá sa dotýka nášho srdca, potešuje ho, keď je smutné, utišuje ho, keď je nahnevané, napĺňa ho večnou radosťou … Neklopme ľahostajne, ale intenzívne a vytrvalo. Neunavme sa klopať. Iba takto nám bude otvorené … Načerpajme z tohto prameňa večné a čisté pocity, ktoré prúdia do večnosti (Jn 4,14) Vychutnávajme si ich, v jednoduchosti sa z nich tešme, lebo oni nám prinášajú nevyčerpateľné milosti. Ak však sme schopní nájsť niečo dobré aj u pohanských autorov, nikto nám v tom nebráni. Buďme ako múdri bankári, ktorí zhromažďujú mince, tie pravé si ponechajú a tie falošné zahadzujú.
Sv. Gregor Veľký (cca 540-604): Čo je Písmo, ak nie akýsi druh listu všemohúceho Boha svojím stvoreniam … Buď ochotný, prosím ťa, denne meditovať slová tvojho Stvoriteľa, nauč sa poznať srdce Boha v Božích slovách, aby si horlivo túžil po večných dobrách … Aby si to dokázal Boh do teba vkladá svojho Ducha Utešiteľa, on svojou prítomnosťou naplní tvoje srdce, a naplniac ho pretvára
Arnold z Boheries (12. stor.) cisterciánsky mních: Po čítaní sa treba modliť a kto číta nech nehľadá natoľko vedu ako skôr vôňu. Písmo je ako Jakubova studňa, ktorej treba nabrať vodu, ktorá sa vlieva do modlitby (Gn 21,1-10). Nie vždy treba ísť na spoločnú modlitbu, lebo počas čítania je možné kontemplovať a modliť sa.
Svätý Hieronym (347-420 ): „Ako by bolo možné žiť bez poznania Písma, cez ktoré sa učíme poznať samotného Krista, ktorý je životom veriacich?!“ … „Zaisti, aby (tvoja dcéra) denne študovala nejaký úryvok Písma… Po modlitbe nech nasleduje čítanie a po čítaní modlitba. Viac než šperky a hodvábne šaty nech miluje božské Písma.“ … „Veľmi často čítaj sväté Písma; ba neodkladaj svätú knihu nikdy z rúk. Tu sa nauč to, čo máš vyučovať.
Učme sa otvárať pokladnicu, ktorá je tak blízko nás, máme ju po ruke.