Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým.“
Silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, svoj majetok. Toto Ježišove podobenstvo poukazuje na situáciu človeka po prvom hriechu. Človek, ktorý prebýva vo svete je príbytkom diabla. Diabol v ňom vládne, stráži si ho, človek je jeho dvor, jeho majetok. Niekoľko veršov pred týmto podobenstvom sa spomína, že Ježiš vyhnal zlého Ducha, ktorý bol nemý (Lk 11,14) A potom ten človek začal hovoriť. Človek pod vládou diabla a jeho silných zbraní je nemý, nerozpráva s Bohom. Nevie mu nič povedať. Situácia vyzerá beznádejne, diabol je ozbrojený a silný, nik z ľudí nemá silu vzoprieť sa mu, premôcť ho, oslobodiť sa od neho.
Ale keď ho prepadne silnejší. Stalo sa to. My kresťania sme toho svedkami. Prišiel Ježiš a ukázal sa ako silnejší. On jediný premohol diabla, na púšti, v živote a definitívne na kríži. Kristus odzbrojil diabla, diabol už nemá moc nad človekom, ktorý sa spojil s Kristom.
Rozdelil korisť. Ako porozumieť tejto skutočnosti? Ježiš sa zmocnil diablovho majetku, časť zničil, ale niečo zostalo. Aj po Kristovom príchode, aj po jeho vykupiteľskej obeti, aj po krste, v človekovi zostala časť diablovho dedičstva: choroby, biedy, hriechy, jazvy z čias, keď nad nami tvrdými zbraňami vládol diabol. Netreba sa toho však báť. Tento stav už neohrozuje našu spásu, neohrozuje našu večnosť.
Kto nie je so mnou, kto so mnou nezhromažďuje … Po oslobodení človeka Kristom sa nič nekončí, naopak, nastáva dramatický moment. Čo človek oslobodený od zla urobí? Prijme Krista ako Spasiteľa, každodenne, trvalo, alebo sa len chvíľku poteší a potom začne byť bez neho, čiže proti nemu, nezhromažďuje a nevyužíva dobre vybojovaný majetok, teda možnosti svojho života aj napriek bolestiam a slabostiam. Ak nie, tak márni Kristovo víťazstvo, rozhadzuje to, čo Kristus vydobyl. Toto je dráma pokrsteného – či sa aj vnútorne spojí s Kristom svojím osloboditeľom alebo nie.
Keď nečistý duch vyjde z človeka. Ježišove podobenstvo nám opäť hovorí, že diabol nebol zničený, bol odzbrojený a vyhnaný zo života človeka oslobodeného Kristom. Posledná kniha Písma nám hovorí, že na konci sveta bude diabol definitívne porazený. Diabol je počas života kresťana smutný a nahnevaný, lebo stratil to, čo vlastnil. Je len otázkou času, kedy sa zase príde pozrieť na svoje bývalé vlastníctvo. Aj kresťania majú svoje pokušenia, krstom, ani sviatosťami, ani nijakým vzývaním Ducha ich zo svojho života nevylúčime. Ku krstu, sviatostiam i k vzývaniam Ducha je potrebné pridať vlastný boj, úsilie, spoluprácu.
Nájde svoj bývalý dom vymetený a vyzdobený. Diabol zisťuje, že v kresťanovi, ktorý má pocit, že vymietol zo života hriech a raduje sa z toho aký je krásny a dobrý, sa dá krásne bývať. Je to kresťan spoliehajúci sa na svoje kvality a na svoju dobrotu. Evidentne bez Krista, bez spoľahnutia sa na to jediného, ktorí je silnejší ako diabol. Dom je vymetený, vyzdobený, ale aj prázdny. Diabol sa nemá čoho báť, veď ten silný, ktorý ho premohol tu nie je.
Pri takomto zistení sa diabol nadchne, ale zároveň, poučený z prehry, zoženie si sedem iných diablov, ešte mocnejších od seba, aby si všetko poistil. A Ježiš smutne a vážne konštatuje: stav takéhoto človeka je horší ako predtým. Beznádejný? To nepovedal.
Vezmi si Krista pevne do svojho života,
radšej mu odovzdávaj s plačom svoje bolesti a slabosti,
ako by si sa mal radovať bez neho zo svojej bezúhonnosti a dobroty.
Podľa Esegesi delle Scritture (Exegéza Písma)