Sen dona Bosca z deviatich rokov (2)

1. Úvod. Rozprava sna má veľmi stručný úvod: V tom čase som mal sen. Vryl sa mi hlboko do pamäti na celý život, ktorý upozorňuje obrovský celoživotný význam tohto sna.
2. Samotný sen.
   1. Úvodná scéna: popisuje miesto a prítomnosť Janka Bosca medzi svojimi kamarátmi, s ktorými sa hrá.
   2. Zjavuje sa vznešený muž, ktorý si Janka zavolá a dáva mu rozkazy. Janko mu zase kladie otázky.  Tajomný muž ho odkáže na svoju matku a tu začína druhá scéna.
   3. Zjavuje sa vznešená žena, ktorá Jankovi ponúkne videnie chlapcov, ktorí sa premieňajú a inými slovami potvrdzuje príkazy, ktoré Janko dostal od tajomného muža. Janko zostáva bezradný, plačúci a prosiaci o vysvetlenie pre mužom a ženou. Všetko sa končí slovami tej ženy, ktorá mu jasne povie, že až časom všetko pochopí.
3. Záver. Keď sa sen skončil, Len čo to vyriekla, prebudil ma akýsi hrmot a všetko zmizlo, nasleduje pomerne obsiahly záver, v ktorom nachádzame tri celky: 1. osobný dojem Janka zo sna 2. debata o interpretácii sna v rodine 3. význam sna zostáva pre čitateľov tajomne otvorený: Veci, ktoré vám vyrozprávam na týchto stránkach vám vysvetlia prečo (som na neho nemohol zabudnúť). V úplnom závere sa ešte dozvedáme, že tento sen bol vyrozprávaný len na priamy príkaz pápeža.

Priestor. Sen sa odohráva na dvore blízko domu, v ktorom Janko býva. Záver sna sa odohráva v domácom rozhovore, kde padnú najrôznejšie interpretácie tohto sna. Môžeme teda povedať, že sen je priestorovo veľmi ohraničený na dom a dvor malej bezvýznamnej piemontskej usadlosti.

Osoby. Rozprávač sna rozpráva o sebe. Je účastný na hre mnohých chlapcov, čo je takým typickým obrazom dedinskej mládeže. Aj keď ich rozprávač necháva v anonymite, zrejme ide o jeho kamarátov. Na scénu potom prichádzajú ďalšie dve osoby: tajomný muž a žena, ktorí postupne hovoria s Jankom. V centrálnej časti sna sa objaví aj postava Jankovej mamy, teda mama Margita, ktorú najprv spomenie tajomný muž, keď hovorí o svojej identite Som Synom tej, ktorú ťa tvoja matka naučila pozdravovať trikrát denne. Neskôr ju spomenie aj Janko Moja matka mi vždy hovorieva, aby som sa bez jej dovolenia nestýkal s neznámymi. V závere rozpravy vystupujú Jankovi bratia, mama a stará mama.

Aktivita osôb.

1. Janko sa na začiatku hrá so svojimi kamarátmi, pričom sa snaží zabrániť zlu, ktoré konajú. Robí to však impulzívne, silou. Uprostred tejto svojej aktivity započuje, že niekto vyslovil jeho meno a dáva mu príkaz postaviť sa na čelo týchto chlapcov, ale mu aj jasne hovorí, že musí zmeniť spôsob akým ich chce uchrániť od zla Nie bitkou, ale dobrotou a láskou, a tiež dostáva príkaz, že ich má učiť. Janko zostáva zmätený a prestrašený, kladie veľa otázok, ale dostáva odpovede, ktoré mu vôbec neprinášajú svetlo, naopak, zväčšujú tmu. Janko vo sne končí v plači a iba s prísľubom, že časom všetko pochopí.
2. Tajomný muž. Má vznešený výzor, žiarivú tvár, do ktorej sa nedá pozerať. Je krásne oblečený a s veľkou autoritou dáva rozkazy. Je však aj veľmi pozorný a láskavý, lebo oslovil Janka menom – toto v kultúre XIX storočia isto nebolo zvykom, aby vznešené osoby oslovili jednoduchého dedinského chlapca menom. Dokáže pritiahnuť k sebe divoko sa hrajúcich chlapcov a počúvajú ho.
3. Tajomná žena. Janko sa o nej dozvedá, že je matkou toho tajomného muža a tiež, že je učiteľka, ktorá ho bude učiť. Aj ona volá k sebe Janka, ale nie menom, ale pokynom ruky. Nezačne mu rozprávať, ale ponúka mu nové videnie. Mohli by sme povedať, že je to sen v sne. Po prvej vízii mu povie, čo sa od neho očakáva. Ako sme už povedali, opäť je to pre Janka niečo nepredstaviteľne ťažké: ako má premieňať divé zvery na baránky? Táto žena je veľmi láskavá a položí Jankovi ruku na hlavu, ako to robia matky pri svojich deťoch. Ona teda nie je len matka tajomného muža a Jankova učiteľka, ale aj jeho matka.
4. Absencia otca. Je zaujímavé, že sen nijakým spôsobom nenaznačuje postavu otca, čo vzhľadom na životnú situáciu Janka Bosca je aj logické, veď bol sirotou z otcovskej strany od dvoch rokov. V celom sne však nenachádzame ani nijakú zmienku o nebeskom Otcovi. Môžeme v tom vidieť jednu z charakteristík náboženskej mentality, ktorú Janko Bosco prežíval, Ježiš a Mária pokrývali celý nadprirodzený priestor. Don Bozzolo však ponúka ešte jednu zaujímavú myšlienku: hoci otcovstvo nie je výslovne spomenuté, zdá sa, že môžeme nájsť skrytý odkaz na otcovstvo: „Táto absencia výslovnej otcovskej prítomnosti by nám azda mohla naznačiť, aby sme sa zamysleli nad prepojením otcovstva a úlohy, ktorú Ján dostáva vo sne (čiže byť silným a statočným): pre otca je skutočne charakteristické, že je silný a statočný, takto má pracovať pre dobro svojich detí. Otcovstvo sa totiž stane tou najvýraznejšou charakteristikou lásky, ktorú don Bosco preukáže nespočetnému množstvu mladých ľudí“.

Rozprávačské napätia. Postavy, ktoré Janko stretáva a s ktorými komunikuje, zostávajú tajomné. Na Jankove otázky prichádzajú len nepriame odpovede. Náznak identity tejto osoby je pre čitateľa veľmi jasný: v modlitbe Anjel Pána sa predsa spomína Matka Ježiša, Božieho Syna. Ale tajomný muž svoje meno nechce vysloviť. Zo štyroch Jankových otázok sú tri zamerané na identitu tej osoby, s ktorou sa rozpráva Kto ste … Ktože ste … Povedzte mi vaše meno. Jedna otázka sa týka toho, ako si môže nadobudnúť vedomosti. Po videní u svojej učiteľky sa Jankova otázka zameriava na pochopenie toho, čo všetko tento sen vlastne znamená. Dramatická otázka plná plaču sa stane v závere predmetom interpretácií – tu však už Janko pôsobí pokojne vôbec nenástojí na tom, aby si vybral nejakú odpoveď. Ba čo viac, istým spôsobom sa snaží snu už nevenovať nijakú pozornosť, keď sa stotožňuje s názorom starej mamy. Lenže toto je len dočasné, čo aj sám protagonista tuší – na ten sen sa totiž celkom zabudnúť nedá.

Jankovi teda nie sú jasné tri základné skutočnosti: s kým sa vlastne rozpráva (identita osôb), ako má dosiahnuť niektoré veci (vedomosti), ktoré sa od neho žiadajú a napokon vidí aj veci, ktoré sa mu zdajú nemožné (ako premeniť divé zvery na ovečky). Dostáva však aj jasné úlohy: opustiť násilie a bitku ako prostriedok nastolenia dobra – to však je aj boj so sebou samým a svojou impulzívnou povahou, nadobúdať pokoru, silu a statočnosť, držať sa poľa, ktoré je vyznačené ako práca s chlapcami.

Sen teda zostáva otvorený. Jeho definitívny význam môže priniesť len nasledujúci život. Keď don Bosco rozpráva svoj sen, už mnohé veci pochopil. No k plnému pochopeniu sna dospieva až tesne pred smrťou pri sv. omši v Ríme. Toto nám veľmi krásne poukazuje na to, že pochopenie tohto sna nie vecou intelektu a pochopenia, ale vykročenia a hľadania Božej vôle. Iba v kráčaní vpred Janko Bosco stále viac a viac „pochopí“, čo tento sen znamená.

Pevne verím, že postrehy tejto naratívnej analýzy nám pomôžu pozorne čítať a text a objavovať v ňom posolstvá, ktoré by sme inak nezbadali. Mňa z toho veľmi zaujalo:

1. poslušnosť a nadobúdanie vedomosti sú cestou saleziánskeho poznania – teda konať, skúšať, uvažovať – to všetko pospolu
2. je potrebné veľa sa pýtať na identitu toho, kto nás povolal
3. život treba vidieť ako celok – dôležité je porozumieť na konci
4. salezián sa učí otcovstvu, ktoré spočíva vo vytrvalej a zodpovednej práci