Kto vyrastal v kresťanskej rodine ten sa poväčšine naučil nejakému spôsobu modlitby. Na prvom mieste sú to základné modlitby: Otčenáš, Zdravas a Sláva. Naučili sme sa ich recitovať, hovoriť Bohu tieto slová. V aktívnejších kresťanských rodinách sa deti učia aj poďakovať sa za prežitý deň, odprosiť, poprosiť a to vlastnými slovami. A tak sme trošku spoznali, že modliť sa môžeme aj vlastnými slovami.
Avšak v čase dospievania, dozrievania spoločná modlitba v rodine ustupuje a detská forma modlitby s rodičmi sa stáva náročnou. A tu nastáva čas, aby sa modlitba mladého človeka stala osobnou, vlastnou. Už sa nemodlím len to, čo ma naučili, už nehovorím len jednoduché postrehy z môjho dňa a už vôbec nie pred rodičmi. Lebo môj svet je niečo moje a nezriedka sa stáva, že tí okolo mňa ho až tak nerozumejú.
Vo veku medzi 12-stym a 20 rokom by mal mladý kresťan porozumieť, že súčasťou jeho vnútorného sveta môže byť aj Boh. Moje rozmýšľanie, moja fantázia, moje túžby, moje otázky, moje obavy i zvedavosti – v tom všetkom nemusím zostať sám. Boh ma počúva, pozná moje myšlienky, vie všetko, čo prežívam. Môžem sa na neho obrátiť s dôverou. Môžem sa ho pýtať, môžem ho prosiť. Tak osobne. Ja sám. Má na mňa čas a vie sa mi osobne venovať.
Odkiaľ mám túto istotu? Nejdem si len niečo nahovárať? Nejde len o nejaký prejav fantázie, v ktorom si vytváram dialógy s obdivovanými alebo milovanými osobami?
Kresťanská modlitba sa opiera o to, že Boh prehovoril, že Boh poslal na svet svojho Syna a tiež o to, že nám dal zapísať svoje slová. Tento Boží Syn nás tak miloval, že dal za nás život na kríži. A tiež nám povedal, že Boh Otec nás všetkých miluje, že chce, aby sme ho hľadali, aby sme sa s ním snažili rozprávať. A spôsob, ako s ním rozprávať je modlitba. Evanjelium nám hovorí:
Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“
A tu vidíme prvý krok na ceste osobnej modlitby. Učeníci boli veriaci Židia a od malička boli naučení modliť sa. Ježišova modlitba bola však niečo iné, niečo osobné, niečo, čo sa túžili naučiť. „Pane, nauč ma modliť sa!“ To je prvá modlitba na ceste školy modlitby.
Ak teda túžiš objaviť modlitbu, začni s touto. Je kratučká, ale treba ju opakovať viac krát. Pokojne, s vnútornou túžbou. Aspoň minútu. Prípadne si pomôž zrniečkami ruženca. Každý večer, okrem tradičnej modlitby, ktorú máš naučenú – stíš úplne svoje vnútro a 20 x vyslov túto vetu. Rob tak niekoľko dní – úprimne, pokojne. Takto vytváraš priestor, aby sa Ježiš mohol priblížiť k tebe. A skús postupne robiť väčšie pauzy medzi prosbami. Aby dozneli a aby nastal priestor pre počúvanie.