Čítanie z Knihy múdrosti Múd 1, 13-15; 2, 23-24
Boh nestvoril smrť, ani sa nekochá v zániku žijúcich. Veď on všetko stvoril pre bytie; tvory sveta sú pre život, nie je v nich jed smrti; ani podsvetie nevládne na zemi, lebo spravodlivosť je nesmrteľná. Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť; utvoril ho ako obraz svojej podstaty. Smrť prišla na svet zo závisti diabla: preto ju okúsia všetci, čo mu patria.
Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 2 Kor 8, 7. 9. 13-15
Bratia, ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili. Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané: „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 5, 21-43
Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.
Prvé čítanie. Kto patrí diablovi? Patria mu tí, ktorí nechcú patriť Bohu, ktorí uverili jeho slovám, v ktorých nás naviedol na to, aby sme mu neverili, že to s nami myslí dobre. Nahovoril nás, že Boh je obmedzený (vraj ho môžeme ohroziť) a zvlášť, že nás nemiluje, lebo nám nechce dopriať, aby sme boli ako on. Nesmrteľnosť sa začína tam, kde človek verí, že bol stvorení pre neporušiteľnosť, preto, aby bol obrazom jeho podstaty. Tu je čiara smrteľnosti a nesmrteľnosti. Spravodlivosť človeka, teda túžba človeka po plnení Božej vôle, úsilie plniť jeho prikázania – to je naša nesmrteľnosť. Kto miluje Boha a vo viere prijíma jeho posolstvo, ten neokúsi smrť.
Znamená to teda, že masy neveriacich alebo slabo veriacich, pochybujúcich idú do smrti a zatratenia? Nás vedie len jedna dvojitá istota: že Boh sa nekochá v zániku žijúcich a že nám dá živú vieru, ak si o ňu s pokorou poprosíme.
Druhé čítanie. Sv. Pavol pozýva korintských kresťanov, aby k svojej veľkej duchovnej viere pridali aj veľkodušnú materiálnu pomoc. Aby sa naučili dávať prebytok.
Aké je niekedy ťažké určiť, čo je prebytok. Čo ešte potrebujeme a bez čoho by sme mohli kľudne žiť, keby sme sa na to nenaviazali. Aké ťažké to môže byť, keď sa toto má diať v rodine, aby to nespôsobilo rodinnú roztržku a mrzutosti.
Pre zarábajúcich kresťanov, pre rodiny však zostáva možnosť, aby sa obohatili Kristovou chudobou. Isto, predpokladá to vyniknúť vo viere, v slove, v poznaní. Tak poďme skúmať aj v tomto lete, či by nejaký náš prebytok nepomohol tam, kde je núdza. Robme to však skromne, najprv o seba a hlavne z lásky a z viery.
Evanjelium. Človek ohrozený smrťou a zgniavený chorobami. Bolesť otca umierajúceho dievčatka, bolesť ženy z jej nekonečných návštev lekárov. Evanjelium nás uisťuje, že ak do týchto situácií pozveme Ježiša našou silnou vierou, život sa obnoví. Ježiš však tieto skutočnosti nerobí klamoróznymi a nedáva návod, ako sa zbaviť akejkoľvek choroby. Komunikuje nám však, že tí, čo veria, môžu vidieť zázraky. Cesta viery však nie je ponuka automatu. Je to cesta viery každého jedného z nás veriacich. Aby sme sa naučili prosiť, aby sme sa naučili dotknúť. Nebudeme oslobodení od pocitov strachu, od pocitov dlhoročnej beznádeje – je tu však možnosť: uveriť, že v Ježišovi je spása na dosah ruky. Tak padnime k jeho nohám, pretlačme sa k nemu. Prekvapme ho svojou vierou. A potom v tichu ďakujme.