Čítanie zo Skutkov Apoštolov Sk 3,13-15.17-19
Peter prehovoril k ľudu: „Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. A teraz, bratia, viem, že ste to v nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední muži. Ale Boh takto splnil, čo vopred oznámil ústami všetkých prorokov, že jeho Mesiáš bude trpieť. Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy.“
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Jána 1Jn 2,1-5a
Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 24,35-48
Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“
Prvé čítanie. Peter vo svojej reči obviňuje i ospravedlňuje počínanie svojich poslucháčov. Oni Ježiša vydali, zapreli, zabili. Obhajoba toho, čo urobili poslucháči a predstavitelia národa sa zakladá na slovách – všetko sa to udialo v nevedomosti. Tento výraz je dosť problematický, lebo máme sklon k zásade, že nevedomosť ospravedlňuje sama v sebe. Na druhej strane evanjeliá sú plné spomienok na to, že Židia a aj ich predstavitelia mali možnosť vidieť Ježišove znamenia a otvoriť sa im. Zdá sa, že to, čo robí zásadný a kvalitatívny rozdiel je vzkriesenie Ježiša z mŕtvych. táto veľká zvesť, toto veľké svedectvo dáva nové svetlo na Ježišovu postavu. Peter akoby chcel podčiarknuť: teraz môžte prekonať tmu, ktorá vás zahaľovala, môžete znovu opraviť tiet zlé rozhodnutia, ktoré ste urobili vo vzťahu k Ježišovi. Vzkriesenie ponúka možnosť všetkým, aj Ježišovým priamym, či nepriamym vrahom. Urobili ste to v nevedomosti, ale teraz, v novom svetle, môžete túto nevedomosť prekonať. Máte novú možnosť prijať Krista, ktorého ste odmietli. Stačí zmeniť zmýšľanie, stačí ho prijať ako zmŕtvychvstalého.
Toto je veľká nádej pre nás všetkých. Nech by sme akokoľvek blúdili, ako koľvek Ježiš v nás „zabili“ – on vzkriesený je stále tu, so svojím milosrdenstvom. Viac už neumiera, viac mu už nemôžeme ublížiť, už môžeme ublížiť len sebe, ak ho neprijmeme. On je pôvodca života, ale podstúpil smrť, teraz je však definitívne pôvodcom života, pre všetkých, ktorí uveria v svedectvo, že on žije, že bol vzkriesený.
Chopíme sa dnes tejto veľkej možnosti? Budeme hľadať pôvodcu života, aby náš život bol viac večným životom, než životom v prosperite a pokoji, ktorý dáva tento svet?
Druhé čítanie. Zo slov sv. Jána sme uistení, že máme v nebi, u Otca zástancu. On zomrel za nás i za všetkých. Na aké prikázania myslí Ján? Všimnime si, že v texte máme dva výrazy: prikázanie a slovo. Obe tieto témy poznáme z Jánovho evanjelia. Ježišove prikázania spočívajú v láske k blížnemu. To povedal vyslovene. A tiež si želal, aby jeho slová zostávali v nás a aby sa zachovávali (Jn 14,23: Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. Jn 5,38: jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal a pod.) Kto nemiluje brata – zostáva v tme, napíše o niečo ďalej sv. Ján v tomto liste. Láska k bratom, to je naša cesta, to je cesta proti hriechu a tiež je to cesta ako zakryť hriechy minulosti. Tak nás to učí zase sv. Peter: A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov (1Pt 4,8)
Evanjelium. Sv. Lukáš nám približuje stretnutie sa Ježiša so svojimi učeníkmi, ktoré je veľkým podčiarknutím vzkriesenia tela. Ježiš nie je duch. Ježiš im dáva možnosť dotknúť sa jeho tela, jeho rán, ktoré ho identifikujú – vzkriesený je ten, ktorý bol ukrižovaný.
Vzkriesený Ježiš okrem tohto preukázania svojej totožnosti a svojej novej identity (vzkrieseného človeka) sa začína venovať exegéze Písma Starého zákona. Učeníci nám v evanjeliách prinášajú nové exegézy, ktoré odvážne potvrdzujú to, čo sami s Ježišom zažili. To však nie je z ich mysle – to je pdľa tohto svedectva – ovocie ich osobitného stretnutia sa s Ježišom. Nikto z Ježišových najbližších nebol nejakou uznávanou a prestížnou osobnosťou rabínskeho sveta. A predsa, rodí sa tu niečo nové, neslýchané – nový pohľad na Starý zákon, na proroctvá, na Žalmy.
Mnohí kresťania sa neustále postretávajú s problémom Starého zákona, ktorý v mnohých úsekoch vyznieva ako niečo tvrdé, ba priam kruté. Na homílii nemáme priestor pre katechézu. Ale kresťan sa má naučiť čítať Starý zákon s Ježišom, ba čo viac má v Starom zákone nájsť Ježiša. Ježiš, usmrtený a vzkriesený Spasiteľ sveta, vždy hovoril o Otcovi, ktorého slovo nachádzal v Starom zákone. Preto sa nebojme milovať Starý zákon a ak máme problémy s jeho čítaním, vytrvalo hľadajme niekoho, kto nám Starý zákon v Ježišovom svetle objasní a problematické veci vysvetlí. Len či si nájdeme čas hľadať a riešiť naše otázky viery?