Čítanie z Knihy Exodus Ex 20, 1-17
Boh povedal všetky tieto slová: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dole na zemi alebo vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, ale tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania, preukazujem priazeň až do tisíceho pokolenia. Nevyslovíš meno Pána, svojho Boha, nadarmo. Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto by zneuctil meno Pána, svojho Boha. Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho. Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V ten deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani prišelec, čo býva v tvojich bránach. Lebo Pán za šesť dní utvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich, a na siedmy deň odpočíval. Preto Pán sobotu požehnal a vyhlásil ju za svätú. Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. Nezabiješ. Nescudzoložíš. Nepokradneš. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. Nebudeš žiadostivo túžiť po dome svojho blížneho. Nebudeš túžiť po jeho manželke, ani po jeho sluhovi, ani po slúžke, ani po volovi, ani po oslovi, ani po ničom, čo mu patrí.“
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 1 Kor 1, 22-25
Bratia, Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 2, 13-25
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.
Prvé čítanie. Skúsme sa započúvať do prvého Božieho prikázania tak, akoby sme počuli slová rodičov k svojmu malému dieťaťu. Skláňajú sa k nemu a celým svojím postojom mu hovoria: my sme tvoji rodičia, my ťa máme, my ťa budeme chrániť, my ti povieme, čo je dobré a čomu sa máš vyhnúť, aby si mohol rásť a bezpečne žiť. Boh hovorí: Ja som tvoj Boh, si môj, ty si sa vyvíjal v lone Egypta, ale ja som sa postaral, aby si vyšiel na svet, aby si zaujal zem, ktorú ti ponúkam. Nechcem, aby si sa mi stratil, nechoď k iným bohom, ktorých kulty sa ti budú zdať výhodnejšie a ani si nerob modly podľa svojich schopností a predstáv. Ak budeš robiť veci, ktoré sú nebezpečné, budem ťa obmedzovať a aj ťa trestať, ak ma však budeš milovať, preukážem ti lásku. Text nám ponúka aj také jednoduché matematické vyjadrenie Božieho milosrdenstva voči svojim vyvoleným: Trestá maximálne do štvrtého pokolenia, ale požehnáva do tisíceho. Prikázania sú teda z lásky a pre lásku. Ak prijmeme a budeme prežívať to prvé, tak sa nám stanú príjemnými aj tie ostatné.
Druhé čítanie. Kresťanské spoločenstvo uprostred sveta sa zaiste má snažiť vydať dobré svedectvo a prihliadať na mentalitu sveta, ktorý ho obklopuje. Listy apoštolov o tom viac krát hovoria: Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. (1Pt2,12) alebo majú byť bezúhonní a nevinní, Božie deti bez poškvrny uprostred zvráteného a skazeného pokolenia. Uprostred neho žiarte ako hviezdy, ktoré osvecujú svet. (Flp 2,15) No na druhej strane kresťanské spoločenstvo musí počítať aj s tým, že mentalita sveta len veľmi ťažko prijíma logiku kresťanského zjavenia: pre Židov i Grékov kresťania hlásajú a slávia niečo pohoršujúce a bláznivé. Ako často sa chceme opierať o „vznešenosť“ a „rozumnosť“ našej viery, ako často ju, žiaľ, aj prispôsobujeme, aby sme sa nedostali do rozporu s naším okolím. Nezabúdajme však, že jestvuje aj „nerozumnosť a bláznivosť“ nášho Boha, ktorá nebude tak ľahko prijatá. Má však šancu byť prijatá, ak aj my budeme v láske „nerozumní a blázniví“ v očiach tohto sveta. Lebo ak soľ stratí svoju chuť, načo je tu na svete? Hľadajme teda Božiu múdrosť a Božiu silu aj napriek tomu, že nás budú považovať za slabochov a hlupákov, ktorí sa dajú zneužiť, ktorí nevedia svet využiť.
Evanjelium. Jeruzalemský chrám je pre Ježiša Otcov dom. A Otec nemá iné želanie, len, aby sa jeho deti sústredili na neho. Zaiste Otec nepohŕda ani tým, čo mu jeho deti prinášajú ako obetu. No v istej chvíli, keď to, čo prinášajú sa stane dôležitejšie než on sám, bolo potrebné zakročiť. Ježiš nám ukazuje, že všetko to, čo by mohlo slúžiť kultu nie je tak dôležité, ba stáva sa aj prekážkou, ak to prerastie cez hlavu.
Text evanjelia naznačuje, že Boží chrám sa presúva do osoby: Ježiš hovoril o chráme svojho tela, poznamenáva evanjelista. Sv. Pavol veľmi zreteľne hovorí svojím adresátom: Neviete, že ste Boží chrám ? (1Kor 3,16). Toto nám pripomína, že aj my počas svojho života potrebujeme Ježiša, lebo aj ten náš osobný chrám sa vie zapratať rôznymi kúpnymi a predajnými vecami, ktoré sa síce snažíme, aby boli Božie, ale z času na čas ich treba radikálne vyhodiť preč. Aby sme skrátka neobchodovali, nič Bohu nedávali, len svoju modlitbu a osobnú pozornosť.
Mnohí uverili … ale Ježiš sa im nezdôveril. On poznal každého … on pozná aj nás. Pozná naše slabosti. Nedôverujme teda sebe, dôverujme jemu. V pokore sa mu zverme, len on môže urobiť naše srdce čisté. Veselý, ale hlboký Filip Neri to vedel Bohu povedať aj v najväčších chvíľach lásky, ktorú zažíval. Modlil sa takto: Bože, ja na tvojom mieste by som mi nedôveroval, ty vieš, ako som schopný ťa kedykoľvek zradiť.
Zverme teda čistotu nášho srdca Ježišovi, aj keď bude robiť rázne, ale výsledkom bude krása čistoty, ktorú môže dať len On. Nech pracuje v nás počas ďaľších dní pokánia a pôstu.