Čítanie z Druhej knihy Kroník 2 Krn 36, 14-16. 19-23
Všetky kňazské kniežatá i ľud množili nevernosti, napodobňovali všetky ohavnosti pohanov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme. Pán, Boh ich otcov, posielal k nim poslov a vo dne v noci ich napomínal, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu a svojho príbytku. Ale oni vysmiali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a tupili jeho prorokov, až vzrástol Pánov hnev proti jeho ľudu a už nebolo lieku. Nepriatelia spálili Boží dom, zrúcali jeruzalemské múry, podpálili všetky paláce a zničili všetky cenné predmety. Tých, čo unikli meču, odvliekli do Babylonu a stali sa otrokmi kráľa a jeho synov, kým sa nezačalo kráľovstvo Peržanov. Tak sa splnilo Pánovo slovo, ktoré povedal ústami Jeremiáša: Teraz zem dostala svoje soboty, cez celý čas spustošenia odpočívala, až sa naplnilo sedemdesiat rokov. V prvom roku Kýra, kráľa Peržanov, sa splnilo, čo Pán povedal ústami Jeremiáša. Pán vnukol Kýrovi, kráľovi Peržanov, a on po celom svojom kráľovstve nariadil vyhlásiť – aj písomne: „Takto hovorí Kýros, kráľ Peržanov: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme. A rozkázal mi, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. S každým, kto patrí k jeho ľudu, nech je Pán, jeho Boh, a nech vystúpi.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom Ef 2, 4-10
Bratia, Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi. Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 3, 14-21
Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Prvé čítanie. V texte z Druhej knihy kroník nachádzame prvý dôvod radosti. Napriek nevernosti kniežat i ľudu, napriek ťažkej rane akou bolo spálenie Božieho domu, zrúcanie múrov mesta, zničenie palácov, veľké množstvo mŕtvych a odvlečenie do zajatia – zostáva silné slovo prorokov. V texte sa cituje predovšetkým Jeremiáš. V jeho slove je možné zbadať, že 70 ročné ticho a odpočívanie spustošenej krajiny bolo náhradou za všetky nedodržané soboty. A napokon je tu aj druhá predpoveď, ktorá sa naplnila podivuhodným spôsobom: Pán vnukol Kýrovi, kráľovi Peržanov, aby umožnil potomkom vyhnancov rátiť sa späť a obnoviť Jeruzalem a jeho chrám.
Boh teda bdie nad svojím národom, dokáže uskutočňovať svoje zámery s ním aj cez pohanských mocnárov. Táto skutočnosť nás môže posilniť, aby sme sa neprestávali modliť za mier a pokoj na zemi, aby sme si nezúfali, aj keď vidíme, že svet je stále menej kresťanský. Pán riadi dejiny svojho ľudu, aj keď ten ľud podstupuje ťažké a trpké skúšky. Nech toto čítanie upevní našu radostnú nádej i odhodlanie znovu budovať dom Cirkvi.
Druhé čítanie. Aj toto čítanie je plné radosti. Zjavuje nám milujúceho Boha, ktorý nedbá na to, že sme zranení, ba ja mŕtvi – vo svojom Synovi nás oživuje. Je tu len jedna dôležitá podmienka: prijať túto jeho lásku, nesnažiť sa o spásu vlastnými silami, ale len spoľahnutím sa na milosť. Koľko krát sa ešte dokážeme obhajovať: však nie sme až takí zlí, nezaslúžime si nič zlé … a predsa je veľmi potrebné povedať: Pane, ty si nás oživil, ty si nás vzkriesil, bez teba by sme neboli. Daj nech na to nikdy nezabudneme. Daj nech sa neradujeme falošne z vlastnej spravodlivosti, daj nech sa radujeme z tvojej milosrdnej lásky.
Evanjelium. Ježišove slová hovoria nielen o Božej láske, ale aj o tom, ako sa táto láska uskutočnila. Cez vyzdvihnutie Syna, darovanie Syna (Boh dal svojho Syna). My už vieme, ako bol vyzdvihnutý (na kríži), ako bol darovaný (až na smrť na kríži). Je to nepochopiteľná cesta lásky, ktorá je pre Židov pohoršením a pre Grékov bláznovstvom. Je to cesta milosti, cesta Božej múdrosti, cesta Božej sily.
Všetky tri čítania nás ubezpečujú o svetle, ktoré Boh ponúkol svetu. Svetlo milosti a lásky, ktorému sa môžeme otvoriť. Otvárajme sa tomuto projektu lásky, ktorý je silnejší než 70 rokov ruín Jeruzalema, ktorý je silnejší než všetky utrpenia tohto sveta. Keď sa svetu hodí, obviňuje nás z toho, že sme málo radostní, inokedy zase nám začne vyčítať, že sme naivne radostní, zjednodušujeme veci a nevidíme veľkosť utrpenia. Nuž nech si hovorí kto chce a čo chce, naša viera má v sebe radosť i najväčšie hĺbky bolesti, silu a ubezpečenie lásky i vyzdvihnutie do mora bolestí. Všetko v nej možno nájsť, aj sa v slzách radovať aj bolestiach vidieť zmysel a milovať. Populárny neveriaci astrofyzik Hawking raz povedal: Náboženstvo je utešujúca bájka pre tých, čo sa boja tmy. Veriaci astrofyzik Lennox na túto poznámku odpovedal: Ateizmus je bájkou pre tých, ktorí sa boja svetla. My nie sme deti tmy, ale deti svetla, svetlo prišlo a nemajme strach z toho, že mnohí radšej milujú tmu ako svetlo. A vedia o tom pútavo a múdro rozprávať. Len je otázka, či tieto ich reči sú skutočne múdrosťou.