Čítanie z Druhej knihy Samuelovej 2 Sam 7, 1-5. 8b-12. 14a. 16
Keď kráľ Dávid býval už vo svojom paláci a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“ Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce, Pán je s tebou.“ V tú noc zaznelo Pánovo slovo Nátanovi: „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela; a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu, Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi, v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom Rim 16, 25-27
Bratia, tomu, ktorý má moc utvrdiť vás podľa môjho evanjelia a hlásania Ježiša Krista na základe zjavenia tajomstva, ktoré bolo od večnosti skryté, ale teraz bolo zjavené a skrze Písma prorokov z príkazu večného Boha vyjavené všetkým národom, aby poslušne prijali vieru, jemu, jedinému múdremu Bohu sláva skrze Ježiša Krista naveky. Amen.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 1, 26-38
Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal:„Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.
Prvé čítanie. Nachádzame tu tri osoby, ktoré komunikujú. Najprv Dávid, ktorý prežíva okamihy vnútorného šťastia, pokoja a rodia sa v ňom myšlienky veľkodušnosti voči Bohu. Podelí sa so svojimi úmyslami a Nátan, prorok na jeho dvore, to tiež vidí ako dobrú myšlienku. Do tohto dialógu sa však zapojí aj Pán a v noci prehovorí k Nátanovi a cez neho aj k Dávidovi. Pán nepotrebuje Dávidove úsilia o stavbu domu pre Pánovu prítomnosť vo vyvolenom národe. Tento jeho úmysel však oceňuje a oznamuje mu, že to bude on, ktorý postaví dom jemu. V pôvodnej reči Biblie ide o slovnú hru, v ktorej dom znamená dom ale aj rod, potomstvo. Ty si mi chcel postaviť dom, ja upevním tvoj dom, tvoje potomstvo. Týmto Boh naznačuje, že sa nedá predbehnúť vo veľkodušnosti. A na druhej strane aj v tejto svojej láske vyžaduje poslušnosť. Dávid musí poslušne prijať, že jeho úmysly Boh vyplní inak, ako si to vo svojom srdci predstavoval. Koľkokrát toto je problém dobrých kresťanov. Keď chcú dobre, chcú dobro a zrazu Pán povie nie. Často sa aj tak trochu zľakneme, či azda nerobíme zle, keď naše dobré skutky nevychádzajú a nerealizujú sa tak akoby sme chceli. Buďme si však istý, že nijaký náš dobrý a šľachetný úmysel nestráca hodnotu pred Bohom, aj keď On rozhodne inak. Sme schopní uveriť tomu? Nuž toto sú námahy viery veriacich. Nikdy sa nevzdávajme dobrých úmyslov a neopustime Boha preto, že neuskutočnil naše šľachetné úmysly. On vie prečo.
Druhé čítanie. Slová sv. Pavla nás upriamujú na to, aby sme sa modlili k Bohu o svoju vieru. Nikdy si nehovorme, ja mám silnú vieru, ja robím dobro. Nie. Iba Boh má moc utvrdiť nás, upevniť nás. Neuveď nás do pokušenia alebo ako to prijala talianska Cirkev, neopusť nás v pokušení, v skúške. Skúšky prichádzajú, lebo naša viera má byť vyskúšaná ako to hovorí sv. Peter: Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom (1Pt 1,5-7) Zopakujme opäť, čo sme objavili v prvom čítaní: Bohu treba dôverovať, aj keď sa skúškam nevyhneme, sv. Peter k tomu pridáva: nestrácajme preto radosť.
Evanjelium. Krásne hlboké a tak často počúvané evanjelium. A predsa, stať, pri ktorej sa oddávna vkráda do človeka pochybnosť. Panenské počatie. Hm … Kto vie ako to bolo? Židovské či pohanské polemiky hovoria o rímskom vojakovi. Nie je to len nejaký symbol, nejaké podobenstvo? Veď panenské počatie je čosi neslýchané. Pozrime sa však viac do slov evanjelia i do našej viery. Keď recitujeme: verím v Boha Otca VŠEMOHÚCEHO, čo to vlastne vyznávame. No to, že Boh môže všetko. Tak veríme vo Všemohúceho alebo nie? Evanjelium hovorí slovami anjela: Bohu nič nie je nemožné! Niektorí, najmä v staroveku, by boli ochotní uveriť skôr v to, že na vysokom vrchu zostúpi Boh v podobe človeka a začne medzi ľuďmi pôsobiť (a potom zase do neba vystúpi). My sme však dostali zvesť, že Boh tajomne vstúpil do tela ženy, aby sa tam vyvíjal 9 mesiacov, aby sa z nej narodil, plakal a bol v rukách ľudí, najmä v rukách svojej mamy. Toto je paradox, ktorý veríme, toto je Boží spôsob, ako prišiel, ako poslal svojho Syna medzi nás. Úžas Vianoc, to nie je len rozcítenie sa nad malým dieťatkom. To môže byť začiatok, to môže ľudsky priťahovať všetkých ľudí všetkých kultúr. Lebo každé novonarodené dieť vzbudzuje nežnosť, úžas, radosť. Kresťanské Vianoce sú však niečo viac: to je úžas nad tým, že Všemohúci, Stvoriteľ neba i zeme, si vybral práve takýto spôsob: prísť medzi nás, ako jeden z nás. Krásne to vyjadril Lev Veľký: Keby nebol Bohom, nemohol by nás vykúpiť, keby nebol človekom, nemohli by sme ho nasledovať. (Hom 1) a tiež môžeme užasnúť nad tým, že Boží príchod sa viaže na súhlas človeka, ženy, ktorá slobodne odpovedá na Božie pozvanie, prijíma úlohu a službu tomuto dieťaťu. So všetkým, čo to obnáša. Ak táto dimenzia viery je v nás, tak len potom môžeme vidieť tú tajomnú žiaru tajomstva v tomto sviatku, nielen na pohľadniciach, ale očami viery, očami plnými úžasu. Takto Boh prišiel k nám, takto sa začala naša spása. Prišiel on, neohrozený a mocný, ktorý dokončí svoje dielo a takto už pri pohľade na neho v kolíske sme si istý jeho víťazstvom. On je víťazom pokory, víťazom v chudobe a k tomu volá aj nás, aby sme vykročili spolu s ním. Tak sa pripravme, dnes v roku 2023 bude už o polnoci s nami.