Čítanie z Knihy Genezis Gn 9, 8-15
Toto povedal Boh Noemovi a jeho synom: „Hľa, ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom i so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: s vtákmi i s dobytkom a so všetkou zverou zeme, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korába; so všetkými zvieratami na zemi. Uzavriem s vami zmluvu a už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy, už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“ A Boh povedal: „Toto je znak zmluvy, ktorú uzatváram medzi mnou a vami a medzi všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, pre všetky budúce pokolenia: Do oblakov vložím svoj oblúk a bude znamením zmluvy medzi mnou a zemou. Keď nahromadím oblaky nad zemou a keď sa v oblakoch zjaví dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu s vami a s každou živou bytosťou, ktorá má telo. Nebudú už vody potopy a nezničia nijaké telo.“
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Petra 1 Pt 3, 18-22
Milovaní, Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení. Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, celkom osem ľudí. To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý vystúpil do neba, je po Božej pravici a podriadení sú mu anjeli, mocnosti a sily.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 1, 12-15
Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“
Prvé čítanie. Pri čítaní tejto state sa v mnohých môže vzbudiť otázka o tom, či a ako tieto slová majú platnosť. K tomu je treba niekoľko poznámok. Ponajprv Boh sa zaväzuje, že už nikdy nebude ľutovať stvorenie človeka, napriek jeho zlobe: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc. (Gn 8,21-22) My, ľudstvo po potope sveta, sme predmetom Božieho milosrdenstva, on si spomína na nás a nevráti nás do ničoty. Lebo vody potopy sú vody chaosu, vody smrti. Potopa nepredstavuje len množstvo vody, ba čo viac, to nie sú vody, v ktorých môžu žiť ryby. Takéto niečo Boh nedopustí na ľudstvo ako na celok. A ak sa pre naše hriechy nahromadia oblaky (hnevu) je ti vždy dúha, ktorá Bohu pripomenie, že nechce ničiť, chce sa zmilovať.
Všimnime si však aj to, že Boh uzatvára zmluvu s tými, čo vyšli z korába. Ak sa Boh zaväzuje pozrieť sa dúhu a zmilovať sa, tak my by sme mali vždy pamätať na koráb, že Boh dal návod ako si postaviť koráb. Dostávajú ho tí, ktorí ho počúvajú, a podľa toho, čo počujú aj robia. Koráb je teda znamenie pre nás. Ak sme zhrešili, vždy si spomeňme, že vždy je možné začať počúvať Boha a podľa jeho slov postaviť koráb našej záchrany. Pamätajme na to, že on vždy chce našu spásu a nijaký hriech ho neodradí od toho, aby nám ten plán neposkytol. Je len jediná prekážka: nepočúvať ho, pohrdnúť jeho slovami, neuskutočňovať ich, zabudnúť na zmluvu.
Druhé čítanie. My kresťania máme ešte väčšiu istotu Božej lásky, väčšiu istotu záchrany pred potopou: Boh nás nie skrze predobraz Noeho, ale skrze obetu svojho vlastného Syna, uisťuje, že všetky naše nespravodlivosti nám neprekážajú dosiahnuť Boha. Raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu.
Noemové počínanie je predobrazom krstu, každý, kto prijme krst a žije svoju vieru je v bezpečnom korábe, v ktorom sa môže zachrániť. Koráb bol pre cirkevných otcov vždy symbolom Cirkvi. Nezabúdajme ďakovať z to, čo nám Cirkev poskytuje, čo nám odovzdala, koľko znamenitých osôb Božia milosť vyformovala, aby nám boli vzormi.
Božia trpezlivosť vyčkávala, kým postavil koráb. Nebojme sa, Boh má trpezlivosť, je zhovievavý a trpezlivý, aj keď stavba korábu nám niekedy ide pomaly.
Evanjelium. Na Ježiša pri krste v Jordáne zostúpil Duch Svätý. Možno by sme čakali, že ho povedie medzi ľudí, aby hlásal, uzdravoval. Duch však ženie Ježiša do samoty, na miesta bez ľudí, na púšť. Tam prežíva svoj čas skúšky.
Evanjelista Marek na rozdiel od Matúša a Lukáša, nehovorí nič Ježišovom víťaznom boji s konkrétnymi pokušeniami diabla. Len to, že bol pokúšaný. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Táto zvláštne kontrastná veta nám môže ponúknuť myšlienku na to, že aj náš život milosti sa bude vždy odohrávať medzi extrémami: divá zver a služba anjelov. Nebezpečenstvá, ktoré naháňajú strach a útecha anjelov, ktorí dodávajú pokoj a istotu.
Skôr než by sa Ježiš rozdával ľuďom a ohlasoval im Božie posolstvo, chcel – Duch ho nútil – prežiť tento údel človeka. Ten prvý ako nutnosť (divá zver) ten druhý ako možnosť (anjeli v našej službe). Boh je blízko – voči všetkým, ktorí zažívajú strach a radosť pospolu. Od kresťana sa nežiada, aby sa ničoho nebál, ale aby vedel nájsť Božiu útechu, radosť z Boha, službu anjelov. Nežiadajme si Ducha, aby nás viedol medzi ľudí a dával nám úspechy, hoc aj tie krásne dobré i vznešené a apoštolské. Prosme ho, aby nás viedol do vnútornej skúšky, kde strach a radosť budú pospolu. To je aj projekt tých, ktorí odchádzajú od prázdneho hrobu: (Ženy) Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. (Mt 28,8)
Nechcime byť kresťania bez vnútorných víťazstiev, bez chvíľ samoty. Iba ten, kto pod vedením Ducha prežil strach našiel radosť na púšti môže vykročiť do víru života medzi ľudí a povedať im: prinášam vám evanjelium, radosť, radostnú zvesť.
***
Uistení Božou zmluvou – prehlásenou pri Noemovi, uskutočnenou v Ježišovi – vykročme na cestu pôstu. Nasledujme Ježiša na púšti, prestaňme snívať o akomkoľvek úspechu v živote, medzi ľuďmi, v našich povinnostiach. Opustime na chvíľku život, pozrime sa na to, čoho sa bojíme a nájdime útechu anjelov. Isto po Veľkej noci, budeme vedieť o čosi lepší nositelia radostnej zvesti