Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša Jer 31, 31-34
„Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu; nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku a vyviedol z egyptskej krajiny, a oni túto zmluvu porušili, hoci ja som bol ich Pánom, hovorí Pán. Takáto bude zmluva, ktorú po tých dňoch uzavriem s domom Izraela, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. Nik nebude poúčať svojho blížneho ani brat brata slovami: ‚Poznaj Pána!‘, lebo ma budú poznať všetci, malí i veľkí, hovorí Pán. Odpustím im ich neprávosť a na ich hriech si už nespomeniem.“
Čítanie z Listu Hebrejom Hebr 5, 7-9
Kristus v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 12, 20-33
Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
Prvé čítanie. Prorok Jeremiáš pôsobil v ťažkom čase vyvoleného národa. On v Božom mene pozýval ľud i vodcov národa k vernosti Bohu a k poddanosti babylonského kráľa, ale falošné ilúzie podporované falošnými prorokmi prevládli. A tak skaza Jeruzalema i koniec kráľovstva neodvratne prišli. V tejto situácii zmätku a dezorientácie prorok Jeremiáš prináša posolstvo o novej zmluve, ktorá nezostane len záležitosťou formality, ale bude to zmluva srdca, zmluva lásky. Isto aj tá prvá zmluva sa o to snažila, ale napokon zostala len napísaná. Ak sa nám zdá, že svet je dnes v zmätku a niestote, nepomôže nám nárek ani bedákanie. Potrebujeme nanovo obnoviť našu zmluvu s Bohom, potrebujeme ju viac prežívať v našom srdci, než len obhajovať a brániť kresťanské morálne hodnoty. Sme Božím ľudom a On je naším Bohom. Toto musia na nás vidieť ľudia okolo nás, že jeho zákon je vpísaný do nášho srdca. Nech sa teda jedno z našich pôstnych úsilí zameria aj na tento vnútorný postoj: tešiť sa z toho, že sme Boží, nech by sa čokoľvek dialo okolo nás i v nás.
Druhé čítanie. List Hebrejom nám veľmi výrazne pripomína Kristovu ľudskosť. Ježišove silné výkriky, slzy, prosby za to, aby bol zachránený od smrti. Znie však veľmi zvláštne, že text hovorí: bol vyslyšaný. Či azda nezomrel, nebol pochovaný? Zaiste, ale Boh ho však vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. (Sk 2,24) Boh ho uchránil smrti cez smrť, vzkriesil ho k novému životu. Takto každý, kto sa modlí, prosí a plače pred Bohom, cez smrť prichádza k vzkrieseniu, poslušnosťou Bohu, patričnosťou Bohu, tak ako Ježiš. A to je cesta, ktorá je otvorená pre nás všetkých. Patriť Bohu aj v ťažších situáciách, volať nemu. A samozrejme byť mu poslušný v dôvernom plnení si svojich povinností.
Evanjelium. Keď Ježišovi povedali o záujme Grékov vidieť ho, jeho reakcia bola túžba po oslávení. Len tak sa môže dostať aj k tým najvzdialenejším, čo po ňom túžia. Lenže toto oslávenie sa odohrá cez odumretie zrna, cez stratu živoa, ktorý sa stane záchranou večného života. Hovorí: kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ako porozumieť tú nenávisť k svojmu životu? V semitskom myslení nenávisť sa dá preložiť ako nedávať niečomu dôležitému prvé a najdôležitejšie miesto, teda napr. dať svoj život na druhé miesto, nie na prvé. Takto môžeme nenávidieť aj svoju manželku, svoje deti, svojich rodičov, toto žiada Ježiš v evanjeliu od svojich nasledovníkov. Na prvom mieste nech je Boh a jeho svätá vôľa, ktorú hľadáme a prijímame. Skúsme sa v tomto pôstnom týžni pozrieť na to, čomu dávame prvé miesto v našich úsiliach, túžbach, prácach, starostiach. Ak by sme zbadali, že život si viac chránime než by sme boli ochotní niečo z neho stratiť, tak sa pokúsme o nápravu. A v strácaní života zrazu zbadáme, že aj vzdialení ľudia sa zrazu môžu cez nás dostať bližšie k Ježišovi.