Komentár k čítaniam
Prvé čítanie. Mnohé obrazy venované Márii ju predstavujú ako tú, ktorá šliape hlavu hadovi. Ona ako Nepoškvrná je tá, ktorá zvíťazila nad hadom. Tieto obrazy však môžu vzbudzovať u niekoho aj otáznik. Je to naozaj Mária, ktorá rozdrvila hlavu hada, nepriateľa človeka od počiatku? Ak sa pozorne pozrieme do Písma tak jasne čítame: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“
Ak teda Písmo teda naznačuje, že z potomstva Evy príde ten, kto rozšliape hlavu hadovi a my sme ho rozpoznali v Ježišovi, prečo teda katolícka tradícia prisudzuje vo svojich obrazoch túto skutočnosť Márii?
Skúsme sa však pozorne pozrieť na jeden Caravaggiov obraz, ktorý nám ukazuje hlbokú spojitosť mezi Ježišom a Máriou. Mária drží svoje dieťa Ježiša, akoby ho učila chodiť, ona kladie nohu na hlavu hada a Ježiško má svoju nohu na jej nohe. Je to teda on, ktorý mliaždi hlavu hada, prostredníctvom Márie, ktorá je predobrazom Cirkvi. Aj sv. Pavol v liste Rimanom píše: A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi satana pod vašimi nohami. Je to teda vždy Boh, ktorý rozmliaždi hlavu hada, ale deje sa to nohami veriacich, prvou z nich je Mária, a potom aj všetci kresťania, ktorí verne pracujú na svojej spáse.
Pri sviatku Nepoškvrnenej nie sme teda pozvaní len meditovať nejaké dogmatické tajomstvo, ale rozhodne sa postaviť na stranu dobra, pravdy a lásky, aby sme rozmliaždili hlavu toho, ktorý nás vzďaľuje od Boha.
Druhé čítanie. List Efezanom nám pripomína, aby sme boli svätí a nepoškvrnení v láske. To v láske sa nám zdá možno taký dodatok. Pozor však, my kresťania môžeme byť aj svätí, aj nepoškvrnení, ale môžeme vzbudzovať odpor a pohŕdanie. Iba láska si vie získať srdcia. Kresťan plný lásky k tým, ktorí majú iné názory, ktorí blúdia a hľadajú, lebo ich rodičia im už nič neodvzdali; oni potrebujú našu zrelú lásku. Isto, aj keď máme lásku, môžeme byť predmetom nenávisti a pohŕdania, ale len v láske máme nádej, že zasiate semienko vzklíči. Láska je dar Ducha, prosme si ju, lebo bez nej stratíme zmysel aj našej svätosti a nepoškvrnenosti.
Evanjelium. Mária sa zarazila nad slovami anjela. Milosti plná. Začala uvažovať nad tým, čo to znamená. A vzápätí sa jej dostáva vysvetlenia. Očakáva ju obrovská úloha. Nepoškvrená, plná milosti, uchránená pred dedičným hriechom. Nie preto, aby bola vystavená na obdiv. Preto, aby spolupracovala s Bohom. Boh si vyvolil ženu, novú Evu, k spolupráci na spáse sveta. Tak zblízka, tak jedinečne. Z toho sa dnes tešíme, to je naša radosť, že sa v ľudstve našla tá, ktorá bola nielen obdarovaná, ale tieto svoje dary si uchoval v službe Bohu. A tak zverme Bohu aj my svoje dary milosti, uvedomme si aké veľké veci nám daroval Boh, keď sme pokrstení, keď môžeme poznať Boha. A nech nám vyprosí, aby sme nezostali na svojich daroch spať.