Čítanie z Knihy Deuteronomium Dt 4, 32-34. 39-40
Mojžiš povedal ľudu: „Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou: odo dňa, keď Boh stvoril človeka na zemi; pýtaj sa od jedného konca nebies po druhý: Stalo sa niekedy niečo také veľké ako toto, alebo bolo niekedy počuť, že by bol niektorý národ počul hlas Boha hovoriaceho z ohňa, ako si počul ty – a zostal si na žive?! Alebo sa už niekedy Boh pokúsil prísť a vybrať si národ spomedzi iných národov skúškami, znameniami, zázrakmi a bojom, rukou silnou, so zdvihnutým ramenom a s veľkou hrôzou, ako to pre vás urobil Pán, váš Boh, v Egypte priamo pred vašimi očami? Dnes teda vedz a uchovaj si v srdci, že len Pán je Boh hore na nebi i dolu na zemi; iného niet. Zachovávaj jeho prikázania a ustanovenia, ktoré ti ja dnes predkladám, aby dobre bolo tebe i tvojim synom po tebe a aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.“
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom Rim 8, 14-17
Bratia, všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša Mt 28, 16-20
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Prvé čítanie. Boh úplne jedinečne prehovoril k nám – toto je hlboké presvedčenie izraelskej viery. Boh urobil niečo mimoriadne v celých dejinách. Jeho láska, jeho zanietenie pre svoj ľud sú také veľké, že iného Boha niet. Monoteizmus Izraela sa rodí z lásky. Čo je však láska v Bohu? To nám táto láska postupne zjavila.
Druhé čítanie. Sv. Pavol jasne hovorí o Božom Duchu, ktorý nás učí volať Boha Otcom. Sme teda skutočne jeho deťmi, jeho dedičmi, ale prvorodený dedič je Kristus, my sme jeho spoludedičia. Takto Duch, Otec a Kristus Boží Syn napĺňajú horizont našej viery. Isto, nebolo to ľahké vyjadriť a mnohí pri tom zblúdili, iní to zase odmietli. Nám sa však láska zjavila ako láska troch. Vďačne to príjmime – nie je to komplikácia viery. Boh nie je solitárna láska, je to láska troch osôb. Spoločenstvo. Všetko ostatné môžeme, ale nemusíme rozumieť, či vyjadrovať. Kto chce nasilu definovať lásku, ten riskuje, že ju stratí.
Evanjelium. Formula krstu, ktorú nachádzame na konci Markovho evanjelia je Trojičná. Kritici Písma ju považujú za neskorší dodatok k evanjeliu. Nech by však aj bol. Určite však odzrkadľuje vieru prvých desaťročí, vieru apoštolskej Cirkvi, ktorá utvárala Písma. A v nich sa nešetrí spomínaním tretej Božskej osoby. Otec a Boží Syn – o tom nemusíme vôbec hovoriť. To je úplne jasné, bez tohto neexistuje evanjelium. K nim sa pridáva tajomná postava Ducha – takto sa Otec, Syn a Duch Svätý javia ako spoločné meno Boha, ktorý sa zjavil. To je On, ktorého Izrael miloval pre jeho zázraky a vyvolenie – my sme však pri príchode Krista spoznali, že tento Jeden, jediný, sú Traja. A predsa zostáva Jeden. Duch Svätý, ktorý zostavoval a redigoval Písmo nám túto formulu priniesol. Tak už neváhajme – len sa tešme. V nebi nebudeme hľadieť na Jedného, ale na Troch. Budeme v spoločenstve a budeme začlenení do ich lásky. Bude to krásne. Verme teda Ježišovej moci, aj keď by sme mali v srdci nejaké pochybnosti. Aj jeho prví učeníci ich mali. No napriek tomu im zveril ohlasovanie v mene Trojice.