Z Knihy Sirachovho syna Sir 3, 3-7. 14-16
Pán dal otcovi vážnosť, ktorá je vysoko nad deťmi, a upevnil právo matky nad synmi. Kto si váži otca, očisťuje sa z hriechov; bude sa ich zdržiavať a bude vyslyšaná jeho každodenná modlitba. A zbiera poklady ten, kto má v úcte matku. Kto si váži otca, bude sa radovať zo svojich detí a budú vyslyšané jeho modlitby. Kto si váži otca, bude dlho žiť, a kto poslúcha otca, potešuje matku. Syn môj, buď oporou svojmu otcovi v starobe a nezarmucuj ho, kým je nažive. Ak slabne na mysli, buď trpezlivý a nepohŕdaj ním, kým ty si pri plnej sile. Nezabudne sa ti, že si mal súcit s otcom, odráta sa ti z hriechov, ktoré si napáchal.
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Kolosanom Kol 3, 12-21
Bratia, ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!
Z Evanjelia podľa Lukáša Lk 2, 22-40
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Prvé čítanie. Kniha Syna Sirachovho (podobne ako aj list Kolosanom) nám prináša dávnu rodinnú náuku založenú na vážnosti otca, na práve matky. Avšak nie toto je podstatná téma. Nasledujúce verše sú sériou povzbudení a motivácií, ktorými sa autor textu usiluje podporiť vzťah trpezlivosti a dobroty syna voči svojmu starnúcemu otcovi alebo matke. Motívy sú s veľkej časti náboženské, ale aj pedagogické: očistenie sa od hriechov, vyslyšanie modlitieb, nadobúdanie pokladov, radosť zo svojich detí. Rodinný život je takto úzko prepojený so životom viery. Naša spoločnosť a kultúra opustila vieru a tak v oblasti pohľadov na rodinu nastal čas experimentov, výhrad voči tradičným postojom. Veľkí filozofi ovplyvňujúci myslenie mnohých znenávideli otcovstvo a videli v ňom len otroctvo. Isto autorita otca bez skutočnej viery môže dospieť k despotizmu a otroctvu. Ale keď nežijeme podľa viery a neveríme na silu lásky – niet divu, že prestávame veriť na rodinu. Nie je vhodné ani správne oslavovať model tradičnej rodiny minulosti. Bolo v nej tiež veľa nedostatkov a bolestí. Ale tiež nie je vhodné a správne považovať rodinu za nejakú celkom ľudskú ustanovizeň podliehajúcu svojvôli ľudských zákonodarcov. Rodina pre nás kresťanov zostane vždy niečo posvätné, aj napriek tomu, že v nej vznikajú nebezpečenstvá. Otázkou zostáva, či nájdeme v sebe ochotu spojiť to tradičné so súčasnosťou, či vážnosť otca a autorita matky nájde novú krásnu formu, očistenú, nakoľko sa dá, od všetkých foriem despotizmu. Isto však neprijímame cestu budovania neobmedzených práv detí, bez toho, aby neboli poučené o tom, aké je krásne a dôležité vrátiť rodičom to, čo od nich dostali. To je Boží zákon naveky a kto ho chce obchádzať, ten čoskoro zbadá, že spoločnosť bez rodinnej autority, bez motivácie k vďačnosti, sa premení na anarchickú.
Druhé čítanie. Aj v druhom čítaní nachádzame niekoľko prektických a veľmi vyvážených odporúčaní pre rodinný život. Ak centrom života viery je poslušnosť Pánovi, tak nie problém poslúchať aj niekoho iného, ako napríklad svojho manžela. Ak centrom viery je aj láska, ktorá sa vie obetovať, tak potom sa ženy nemusia báť. Lebo kto je milovaný, ten sarád podriadi. To sú ideály, namietajú mnohí. (tí, čo neveria na lásku). Iba spravodlivosť, rovnaké práva, nikto nikomu nech nerozkazuje – to je riešenie. Nech sa páči! Isto, je to jedna z ciest. Ale nie je evanjeliová. Jej výsledky vidíme v štatistikách. A znovu je to o tom, či dokážeme poslúchať z lásky k Pánovi a či tí, ktorí poslušnosť vyžadujú, len trápia dráždia. Do rodinného života je potrebné pokánie, zmena života, kontrola postojov a nie nastolenie nových princípov, ktoré nemajú v sebe nijaké dlhodobé záruky. Iba ak to, že vybudujú spoločnosť postavenú na vyžadovaní svojich práv – a vieme to veľmi dobre aj z filmov, že takéto niečo nebude pravé šťastie. Láska, ktorú ospevujeme je založená na niečom inom.
Evanjelium. Sv. Lukáš nám zanechal najkonkrétnejšie spomienky na Ježišove detstvo. Jednou z nich je obetovanie malého chlapčeka Ježiša v Chráme. Tu ho prinášajú, jeho mama a zákonný otec Jozef. Všetko sa opiera o poslušnosť zákonu. Prvorodený, podľa predpisov knihy Exodus 13,2.11-16 má byť vykúpený lebo inak patrí Pánovi a on by si ho inak vzal. Taktiež zasa kniha Levitikus požadovala, aby sa matka po pôrode istý čas očisťovala a po skončení tohto obdobia priniesla obetu (Lv 12,4-7) Mária a Jozef sa takto predstavujú ako tí, ktorí poslúchajú Božie zákony. Okrem splnenia predpisov je v tejto udalosti aj niečo oveľa hlbšie: život, ktorý prišiel na svet v podobe dieťaťa je potrebné obetovať Bohu. Lebo on je vlastne Boží, ale rodičia si to pri tejto obete uvedomujú a aj to vyznávajú. Obetovať provorodeného, to je to vytúžené dieťa, to najvzácnejšie, čo môže prvorodička mať. A práve toto najvzácnejšie je potrebné dať Bohu, zveriť to Bohu, aby sa naše šťastie nestalo len naším vlastníctvom, ale predmetom našej vďaky. Takto nám sv. rodina je vzorom, aby všetky naše radosti a šťastia v rodinnom živote boli obetované Bohu, ako obeta vďaky. Ale netreba tiež zabúdať, že Máriina obeta nebola len radostným uistením o šťastnej budúcnosti, ale priniesla aj vážnu predpoveď o dieťati a jeho budúcom utrpení, na ktorm bude mať účasť aj ona. A to je druhý rozmer obety: byť si vedomí, že budú mať účasť aj na bolesti a utrpení svojich detí. Kresťanskí rodičia, tešiaci sa zo svojich detí si toho musia byť vedomí a nesmú si pred tým zatvárať oči. A ich láska, podobne ako tá Máriina, je pozvaná k tomu, aby bola silnejšia než všetko, čo môže prísť. Nech je teda poslušnosť Božím zákonom a obetovanie svojich detí Bohu cestou kresťanských rodičov. Nech im Mária a Jozef vyprosujú, aby radosti a bolesti svojich detí prijali ako Boží plán spásy, ktorý na horizonte večnosti je vždy víťazný, ak zostanú dôverujúci v Boha a v jeho lásku.