Z Knihy proroka Izaiáša Iz 42, 1-4. 6-7
Toto hovorí Pán: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Vložil som na neho svojho ducha; právo prinesie národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne, nezlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho zákon čakajú ostrovy. Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a vzal som ťa za ruku. Utvoril som ťa a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov, aby si otvoril oči slepým, vyviedol väzňov zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.‘“
Z Prvého listu svätého apoštola Jána 1 Jn 5, 1-9
Milovaní, každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn? On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda. Lebo traja sú, čo svedčia: Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno. Ak prijímame svedectvo ľudí, Božie svedectvo je väčšie; pretože Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi.
Z Evanjelia podľa Marka Mk 1, 7-11
Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Prvé čítanie. Text, ktorý čítame sa nazýva prvým spevom o
Božom služobníkovi. Vskutku v knihe proroka Izaiáša nachádzame ešte ďalšie tri
spevy o ňom (Iz 49,1-6; Iz 50,4-9.10-11; Iz 52,13-53,12). Židia vo
všeobecnosti sú presvedčení, že tieto spevy sa neaplikujú na konkrétnu osobu,
ale na Izraelský národ. Evanjelisti to však vidia inak. Ježiš je ten tajomný
sluha, ktorý sa napokon stane zmluvou ľudu a svetlom národov. Text podčiarkuje
úzky vzťah medzi Bohom a jeho služobníkom: on patrí jemu, privinie si ho, je
vyvolený, má v ňom zaľúbenie. Jeho príchod bude pokorný, trpezlivý, milosrdný a
predsa založí právo na zemi. V týchto veršoch sme pozvaní dnešnou liturgiou,
aby sme sa zahľadeli na Ježiša, ako prichádza medzi nás. Už sme vo Vianociach
videli jeho tichý a pokorný vstup do sveta, teraz môžeme zbadať, že aj jeho
verejná prítomnosť medzi ľuďmi je pokorná a trpezlivá. No na druhej strane
silná, lebo on ustanoví nové právo, založené na láske a odpustení, založené na
ponuke novej zmluvy lásky medzi ľuďmi a Bohom. Ježiš v tichosti a skromnosti
vykoná svoje poslanie a to prinesie svetlo celému svetu, oslobodenie, vyvedenie
z temnôt. My pevne veríme, že v Ježišovi sa tieto verše naplnili. On je ten
Boží služobník, ktorý prišiel s pokorou a trpezlivosťou. Dnes ho vidíme
vychádzať z vody a uberať sa smerom k ľuďom, aby im zvestoval nový zákon, nové
právo. Toto nám však dáva otázku o tom, ako my rozumieme naše poslanie vo
svete. Sme len kresťania domáhajúci sa svojich práv alebo sme kresťania, ktorí
šíria Kristove právo, Kristov zákon, v tichosti a vo veľkej istote, že Boh má v
nás zaľúbenie. Nie pre našu dokonalosť a bezchybnosť, ale preto, že sme
uverili, že Ježiš je jeho služobník a ubezpečil nás, že v spojení s ním a pre
jeho milosť aj v nás má Otec zaľúbenie. Podarí sa našej skromnosti a láske, že
nejakí slepí zbadajú, nejakí uväznení sa oslobodia, nejakí, čo boli v temnote vyjdú
na svetlo? Učme sa od Ježiša prežívať to, že sme milovaní a nemusíme sa o nič
strachovať ani v tomto svete, ktorý sa javí taký sebavedomý.
Druhé čítanie. Všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. Viera má byť silnejšia ako svet. Tu je dobré sa trochu zamyslieť nad tým, čo vlastne viera je. Niekto si predstavuje vieru ako silné, neochvejné presvedčenie, že niečo je tak ako to verím, že je to pravda. Áno, aj toto je súčasť viery, ale nie len toto je viera. Silní veriaci by takto boli len silní fanatici. Viera nie je len tvrdosť a neochvejnosť presvedčenia, ale aj ľahkosť a nadhľad nad realitou sveta. Keby sme zobrali evanjeliový obraz: viery nie je nadýchnutie sa a ponorenie sa do vody s čo najväčšou výdržou, viera je chodenie po vode, byť nad vlnami. Viera je ľahkosť a istota, ktorá sa zakladá na tom, že Ježiš je tu, je prítomný, že ja nemám o ňom a o jeho výrokoch nejaké totálne silné presvedčenie, ale mám pokojnú istotu, že on ma dvíha nad všetko a mne nemôže nič ublížiť. Viera je teda aj niečo, čo prežívame, skusujeme, je to aj skúsenosť, skúsenosť vzťahu s konkrétnou osobou. Iste, aj v tom je námaha viery, ale je tam vždy aj ten druhý. Pokiaľ viera bude len naše pevné, skalopevné presvedčenie, že Boh jestvuje a nebude našou skúsenosťou, že je možné usmievať sa na tento svet aj napriek tomu, aký je – tak naša viera je len taká polovičatá. Ešte sme sa z Boha nenarodili. Lebo kto sa narodí Bohu, ten prežíva jeho lásku. A kto skutočne prežíva Božiu lásku, pre toho je svet relatívny, nemôže ho obrať o radosť. Veriaci však tiež vie, že Boh tak miloval svet … preto jeho odvrátenie sa od sveta nie je absolútne, je len za tým účelom, aby bol slobodný. A keď v láske dosiahne slobodu, môže sa do sveta vrátiť a opravdivo, spásonosne, ho milovať.
Evanjelium. Ježiš bude krstiť Duchom Svätým, hovorí evanjelium cez Jánove ústa. Ján takto odlišuje krst pokánia, ktorý ponúkal on, od ponuky pokánia, ktoré ohlási Ježiš. Mohli by sme to vyjadriť aj takto: Ján ohlasuje: Kajajte sa, lebo Boh prichádza. Ježiš: Boh prichádza, je tu, kajajte sa. A to je ten moment kresťanskej viery. Uvedomiť si, že Boh je tu, a ak je tu, ak ma miluje, ja musím niečo spraviť, niečo zmeniť. Toto v nás spôsobuje Duch Svätý, táto tajomná neviditeľná osoba, ktorá pôsobí v nás, pobáda, čaká a ak začneme s ním spolupracovať on nás bude denne ponárať (=krstiť), aby sme zomierali sebe a svetu a žili pre Boha, pre bratov, pre spásu sveta. Evanjeliová scéna nás upozorňuje, že Božia láska je vždy komunikácia Ducha. Vždy, keď ti Boh hovorí, že si jeho milovaní, milovaná, vždy tam je Duch Svätý. Tak skúsme to dnes naopak. Obráťme sa k Ježišovi, aby nás pokrstil Duchom, aby nás Duch v našom vnútri ubezpečil, že sme milovaní. A to nám zároveň veľmi jasne povie, že sa treba pohnúť, že treba niečo urobiť. Urobiť krok, smerom k bratom, smerom k dobrým skutkom, ktoré ľuďom okolo nás povedia: Je tu Boh, ktorý nás miluje.