Čítanie z Knihy proroka Ezechiela Ez 17, 22-24
Toto hovorí Pán, Boh: „Ja sám vezmem halúzku z vrcholca vysokého cédra a zasadím ju; z najvyšších vetiev odlomím konárik a zasadím ho na vysokom a vyčnievajúcom vrchu. Zasadím ho na vysokom vrchu Izraela; vyženie konáre, prinesie ovocie a stane sa nádherným cédrom. Pod ním bude bývať vtáctvo, všetko, čo má krídla, bude hniezdiť v tôni jeho konárov. Vtedy spoznajú všetky stromy poľa, že ja som Pán; ponižujem strom vysoký a povyšujem nízky. Nechám uschnúť strom zelený a kvitnúť bude strom suchý. Ja, Pán, som to povedal a aj urobím.“
Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 2 Kor 5, 6-10
Bratia, sme stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 4, 26-34
Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“ A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.
Prvé čítanie. Obraz proroka Ezechiela je postavný na spoločenstve stromov. Medzi stromami vyniká céder. Tento libanonský strom, tak často spomínaný v Biblii bol známy v starovekom svete: Féničania, Egypt a neskôr i Rimania poznali jeho vlastnosti a obdivovali tento strom, ktorý dosahoval výšky až 40 metrov, šírka koruny bola aj 30 metrov a priemer kmena dosahoval 4 m. Céder bol teda symbolom majestátnosti a významnosti. A Boh komunikuje ľuďom, skrze obraz stromov: ja ponižujem, ja vyvyšujem. Z malého onárika dokážem urobiť veľké veci.Zelený strom môže vyschnúť a suchý môže zakvitnúť.
Aké dôležité je toto posolstvo v tomto veľkom lese ľudstva, v ktorom sa strácame. Boh je Pán stromov i ľudí. Uverme v jeho silu a moc, uverme, že on môže zasadiť malý konárik a urobiť z neho veľký strom. Lenže ak si my myslíme, že sme strom zelený a nechceme aby od nás odlomil malú halúzku – nikdy neuvidíme nový veľký strom. Pane odlamuj z nás malé dobré skutky a pestuj si z nich nové stromy. A nedopusť, aby sme sa považovali za veľký, dôležitý a zelený strom.
Druhé čítanie. Kresťan podľa Pavla žije napätie medzi duchom a telom. Byť v tele znamená byť vzdialený od Pána. Preto túžime naše telo opustiť. Na druhej strane nám Pavol pripomína zodpovednosť za náš pobyt v tele, lebo práve v tomto pobyte v tele a pomocou tela, konáme dobré skutky. Tu máme možnosť konať, tu máme možnosť robiť veci, ktoré nám prinesú záchranu pred súdnou stolicou. Teda jedna vec je mať duchovné túžby a druhá spočíva v tom, aby sme dobre využili pobyt v tele. Neunikáme teda zo sveta, ani z konkrétnych vzťahov, naopak, usilujeme sa konkrétnymi skutkami preukazovať lásku. To je naša cesta ku Kristovi, živená duchovnou túžbou po ňom samotnom.
Evanjelium. Ježiš, podobne ako Ezechiel, používa obraz stromu. Malé horčičné zrnko prerastie všetky byliny, vyháňa veľké konáre. Ponúka tôňu, útočište. Je to jeden z najkrajších obrazov kresťana: človeka, ktorý ponúka svoje konáre pre nebeské vtáctvo, ktorú ponúka tôňu, v ktorej sa dá odpočinúť. Sme takéto stromy pre ľudí?
Možno však mnohí to tak cítia, že aj sú, ale sú už z toho unavení, lebo sú nepochopení, lebo veci nejdú tak ako si to predstavujú. To sa stáva vtedy, keď naše predstavy sú dôležitejšie než tie Božie. Keď nemáme trpezlivosť čakať a veriť. Odpoveďou na tieto skutočnosti je práve to prvé podobenstvo, ktoré sme dnes čítali.
Úlohou človeka, hovorí Ježiš, je len hodiť semienko a – trpezlivo čakať. Kedy však úroda dozreje? Problém Božieho kráľovstva je problém čakania s vierou, že to, čo sme zasiali prinesie úrodu. Lebo to zrno je Božie. Buďme pripravení na žatvu. Ona príde. My len pokojne spime a žime naše dni, dni i noci. Semeno klíči, rastie. Neveríte? Tak poproste Pána, aby vám to v súkromí vysvetlil.