Čítanie z Knihy Jób Jób 38, 1. 8-11
Pán odpovedal Jóbovi z víchrice: „Kto uzavrel bránami more, keď vytrysklo, akoby vyšlo z materského lona, keď som ho zaodel oblakom a temnotou ho ovinul ako plienkami? Obohnal som ho svojou hranicou, umiestil bránu a závoru a povedal som: Potiaľto smieš ísť, ďalej nie, tu sa rozbije pýcha tvojich vĺn.“
Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 2 Kor 5, 14-17
Bratia, ženie nás Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 4, 35-41
Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
Prvé čítanie. Veľkosť a moc Božia sa podľa Jóbovej knihy ukazuje v jeho moci nad morom, ktoré dostalo svoje hranice. My, stredozemné národy, ktoré poznajú more len z letných dovoleniek, nemáme až také veľké možnosti vidieť jesenné či zimné vlny mora, ktoré divoko búšia do pobrežia. Staroveký človek v tomto videl skrotenie mora, ktoré by chelo ísť ďalej, ale nemôže. A veriaci v tom videli silu Boha, ktorý určil moru hranice.
Rôznym vedeckým a objektívnym vysvetleniam sa darí odstrániť tento pohľad na more. Nie Božia moc, nie Božie slovo, ale fyzikálne zákony nám vysvetľujú, prečo sa more nevyleje na zem. Naozaj to však „vysvetľujú“?
V tejto smutnej histórii vedy, ktorá sa stala symbolom odmietnutia viery ide len o odpoveď na jednu otázku: je človek vo vesmíre len osamoteným inteligentným tvorom alebo za existenciou sveta a jeho samého je milujúca osoba od ktorej všetko závisí a ktorá všetko riadi? Na túto otázku však nedá odpoveď ani astrofyzika ani molekulárna biológia.
Preto sa nemusíme v lete hanbiť, keď budeme stáť na pobreží mora a zo srdca ďakovať Bohu za všetko krásne, čo stvoril a obdivovať jeho moc a dobrotu. Určite je to niečo dôstojnejšie človeka, ako si čítať fyzikálne zákony, ktoré chcú byť placebom tajomstva ľudskej osoby.
Druhé čítanie. Spoznanie Kristovej lásky nám otovrilo úplne iný rozmer existencie. Jeho smrť a zmŕtvychvstanie nám hovorí o Bohu viac ako celá príroda a vesmír. V našom živote pre Krista aj príroda a jej zákony sa stávajú relatívnymi. V ňom je nové stvorenie a zákony prírodných vied sa dostávajú do veľkej zátvorky. Všetky návraty k prírode, všetky Nietzscheho návraty za orbit kresťanstva, môžu byť lákavé a mocné – ale len pre tých, ktorí nezakúsili Kristovu lásku a moc nového stvorenia, kde sa život dáva a znovu dostáva.
Evanjelium. Kristove slovo: Mlč a utíš sa, je akoby predĺžením slov: Potiaľto smeš ísť, ďalej nie. Veriaci, podobne ako učeníci majú strach z dorážajúcich vĺn, ktoré hrozia, že nás pohltia. Z dôvodu malej viery Ježiš musí zasiahnuť. Ježiš spí, lebo vie, že jeho Otec povedal: potiaľto smieš ísť, ďalej nie. Jeho Otec zastavuje pýchu mora, ktorá by mohla zmiesť život z pevniny. A tak sme tu my veriaci, ktorí sme pozvaní veriť tak ako on, ale našťastie, máme aj možnosť zobúdzať Ježiša, keď naša viera slabne. On je s nami, lebo my sme často slabí. A uvažujme o ňom, nech viera v Ježiša Božieho Syna prinesie do našich sŕdc posvätný a radostný údiv, úžas a istotu. To všetko, čo nám veda a jej vysvetlenia nemôžu dať.