Prvé čítanie: Iz 40, 1-5. 9-11
Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina; veď dostal z ruky Pánovej dvojnásobok za každý svoj hriech.Hlas volajúceho: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. I zjaví sa Pánova sláva, a uvidí spoločne každé stvorenie, že prehovorili Pánove ústa.“ Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu! Zodvihni, neboj sa, povedz judejským mestám: „Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou a jeho ruka bude vládnuť. Odmenu víťaza nesie so sebou a jeho trofeje idú pred ním. Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.“
Druhé čítanie: 2 Pt 3, 8-14
Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej. A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť. Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji.
Evanjelium: Mk 1,1-8
Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
Prvé čítanie sa nás svojimi prvými slovami pýta: kde sú pramene tvojej radosti? Čo ťa v živote teší? Izaiáš ponúka uboleným Izraelitom, ktorí sa vracajú do zasľúbenej zeme radosť z Božieho odpustenia. Prestávaš byť otrokom, už nemusíš odpykávať trest.
Jednou z veľkých ťažkostí ohlasovania evanjelia dnes je pocit bezhriešnosti, ľahostajnosti, a to nie len u ľudí úplne neveriacich. Veľmi sme si stotožnili hriech s morálkou. Áno, morálne hriechy sú hriechy. Ale všimnime si aj biblický pojem hriechu. V hebrejčine nadobúda slovo hriech tieto významy: minúť sa cieľa, opustiť správnu cestu, vzbúriť sa a ísť inou cestou. V tomto zmysle je každý človek hriešny, každý, kto nepozná správny cieľ, kto zblúdil z cesty. Preto keď ohlasujeme evanjelium, radostnú zvesť, ohlasujeme skutočnosť, že človek môže kráčať po Božej ceste, môže kráčať s Bohom, môže ísť s istotou k svojmu cieľu. Táto cesta je krásna, ale nie je lacná. Boh príde do života človeka, ale je potrebné aj urovnať mu cestu, vypĺňať doliny, znižovať vrchy. Evanjelium spočíva na týchto dvoch skutočnostiach: že každý človek bez poznania Boha sa míňa cieľa (=hriešnik) a tiež, že každý, kto chce prijať Boha, musí pracovať na tom, aby pripravil cestu pre neho konkrétnymi zmenami v živote. Pre zlý pojem hriechu mnohí nechcú počúvať evanjelium, lebo sa nevidia hriešni, a zasa iní si myslia, že môžu mať Boha aj bez toho, aby naprávali svoje cesty. Kiež by tieto skutočnosti osvietili ohlasovateľov i prijímateľov Božieho evanjelia, aby Boh mohol prísť.
Druhé čítanie. Boh dáva všetkým čas. Keby ho nedával, už by sme tu neboli. A kde by sme boli? Boli by sme s ním? Tak ako v prvom storočí, tak i dnes, neveriaci zneužívajú túto Božiu lásku. Neprichádza, neukazuje svoju silu. Chudáci takýto ľudia, lebo nevedia, čo hovoria. Azda by uverili, keby videli Božie konanie v spravodlivosti? Isto nie. A tak nám zostáva trpezlivý postoj, ktorý sa nám predstavil v tomto čítaní. Každý deň je čas, aby sme sa chránili poškvrnenia, aby sme žili v pokoji a očakávaní. Lebo milujúci a skromní prejdú k Pánovi, nech sa čokoľvek dialo. Avšak nemyslime si, že žiť v pokoji je nejaké uzatvorenie sa do osobnej pohody. Žiť v pokoji, to znamená žiť pre spoločenstvo, byť tvorcami pokoja a dať všetkým okúsiť krásu našej viery.
Evanjelium nám predstavuje kázanie Pánovho predchodcu, Jána Krstiteľa. Ježiš ešte verejne nevystúpil a už sa tu deje čosi silné a zvláštne. Ján, človek asketického života, privádza mnohých k tomu, aby si uvedomili, že žijú hriešnym životom, že nie sú na ceste k Bohu, napriek tomu, že sú nábožní alebo akoby sme dnes povedali slušní ľudia. Ján nám pripomína, že mnohokrát úlohou obyčajných kresťanov je, aby boli takými predchodcami Ježiša. Aby svojimi postojmi povedali ľuďom, že je tu aj iná cesta. Cesta vernosti, cesta rodinného života, cesta, ktorá spája obetavosť a slobodu, námahu a radosť. Lebo všade sa rozmáha sloboda všetkého „možného“, sloboda od vernosti, sloboda od manželstva, sloboda od detí alebo od viac ako jedného dieťaťa. Skúsme prijať to Jánovo oblečenie a ten jeho skromný pokrm, teda náš životný štýl podľa evanjelia, podľa duchovných a ľudských hodnôt. Nech hovorí náš život skôr ako naše ústa. A nemusíme vždy veľa hovoriť a presviedčať: len túžme, aby sme urobili cestu tomu, ktorý prichádza a chce prísť aj k tým, ktorí sú okolo nás.