Čítanie z Knihy Deuteronomium Dt 5, 12-15
Toto hovorí Pán: „Zachovaj sobotu a zasväť ju, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh. Šesť dní budeš pracovať a robiť všetky svoje diela; ale siedmy deň je sviatočný deň Pána, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka; ani tvoj vôl, ani osol, ani nijaký tvoj dobytok; ani cudzinec, čo býva v tvojom dome, aby si tvoj sluha a tvoja slúžka odpočinuli tak ako ty. Pamätaj, že aj sám si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou rukou a zdvihnutým ramenom. Preto ti prikázal, aby si svätil sobotu.“
Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 2 Kor 4, 6-11
Bratia, Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 2,23-3,6
V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“ Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ A tamtých sa opýtal: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela. Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.
Prvé čítanie. Mojžišov zákon dáva príkaz sobotného pokoja. Sme pozvaní objaviť hĺbku a krásu tohto príkazu. Na prvom mieste je to príkaz, ktorý chce pomôcť človekovi, aby sa nestal otrokom, ale aby prežíval to, že je synom. Z istého hľadiska tomuto príkazu človek veľmi dobre rozumie. Vždy potreboval a porebuje dni voľna, dni oddychu. Je však veľmi dôležité, čím tieto dni naplní. Súčasný človek si zachoval dni voľna, ba ešte ich aj zväčšil na celý víkend. Nemá však v nich miesto pre Boha, a ešte menej pre sv. omšu. Tá sa javí ako obmedzenie, ako nutnosť vstávať a zariadiť si čas, ba aj trápiť sa s deťmi, s obedom. Takto sa mnohým začína nedeľa javiť ako deň námahy a nepokoja. Nedeľa však má svoje srdce v priblížení sa k Bohu. A on sa priblížil k nám v Ježišovi, svojom Synovi, ktorého pamiatku si nedeľu, čo nedeľu môžeme pripomenúť. Pred kresťanom zostáva teda otvorená otázka: nájdem si odpočinok podľa seba alebo podľa Boha, môjho Stvoriteľa a Vykupiteľa?
Druhý zaujímavý aspekt tohto príkazu je, že zahŕňa v sebe sluhov, cudzincov, otrokov, ba aj zvieratá. Stáva sa teda takým manifestom zjednocovania spoločenstva, nie len výsadou vyvolených. Nedeľný deň, sviatočný deň, by nás mal aj spájať.
Druhé čítanie. Sv. Pavol prirovnáva svetlo stvorenia k svetlu Kristovej tváre. Boh teda posiela na svet svoje svetlo, aby zničil tmy a chaos. A hoci toto svetlo prežívame v biedach a slabostiach, predsa, ten, kto sa otvára Bohu je schopný prekonať súženia, bezradnosť, prenasledovanie, údery. A toto môžeme vidieť na živote mnohých svätých: vyhlásených aj nevyhlásených. Ježišov život umierania a zmŕtvychvstania môže žiariť aj v nás. To bola Pavlova skúsenosť. Nebojme sa svojich slabostí a súžení, ktoré prichádzajú zvonka – Ježišov život sa môže na nás zjaviť. Aj keď sme takí, akí sme.
Evanjelium. Ježišove spory s farizejmi – evanjelium nám predkladá dnes dva – niektorí často a radi používajú na to, aby objavovali dnešných farizejov, voči ktorým sa treba postaviť s Ježišovou slobodou prekračovať isté príkazy. Isto, nasledovať Ježiša, Pána nad sobotou, má v mnohých srdciach veľmi rýchlu a ochotnú odpoveď.
Ježiš nám však v evanjeliu ukazuje, že existujú aj výnimky zo zákona, ale nie preto, aby zákon bol opustený. Zákon má byť pre človeka, pre dobro a uzdravenie. Sú naše sviatočné dni skutočne pre človeka? Nastáva v nich uzdravenie? Usilujem sa teda zachovať sobotu, rešpektovať ju, ale hľadajme vo sviatočných dňoch nielen slepé splnenie príkazu, ale dobro blízkych (hladní učeníci) a ich uzdravenie (človek s vyschnutou rukou).
Farizeji to nechápali. A nimi sme často aj my, ktorým vadí vidieť Ježiša vo sviatočný deň, v dňoch oddychu. Žiť sviatočný deň bez neho, to znamená vyjsť von a radiť sa o tom, ako sa Ježiša zbaviť. Lebo sme sa zmocnili sviatočných dní ako posvätného času len pre nás a podľa našich utkvelých predstáv, v ktorých si hovoríme: My vieme, čo nám slúži na odpočinok.