Čítanie z Knihy Genezis Gn 3, 9-15
Keď Adam jedol zo stromu, zavolal ho Pán, Boh, a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“ Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“ Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“ Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“
Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 2 Kor 4, 13 – 5, 1
Bratia, pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky. Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 3, 20-35
Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“ Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“ Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“ On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“
Prvé čítanie. Kniha Genezis nám predstavuje človeka skrývajúceho sa pred Bohom. Už sa nechce prechádzať s Bohom po záhrade, lebo spoznal svoju nahotu. Boh ho však hľadá. Nenecháva človeka po hriechu, neopúšťa ho. Mnohí sa sústreďujú viac na to, že Boh robí výsluch. Bol to však naozaj výsluch alebo snaha nestratiť kontakt so skrývajúcim sa človekom? Veď napriek všetkému sa Boh človeka nevzdáva, predpovedá víťazstvo toho, kto bude potomstvom ženy. A to je veľká nádej.
Druhé čítanie. Apoštol Pavol povzbudzuje Korinťanov na základe vzkriesenia. Netreba sa báť, aj keď vidíme ako slabneme. Súženia, slabosti môžu byť, ale nesmie prestať náš pohľad na neviditeľné. Ako silne svet zaútočil na túto pravdu viery. „Neexistuje nič – len to, čo vidíme“ – a aké krásne veci vidíme. Veľa krásy sa nám predkladá. Je to však často krása, pri ktorej nevieme a nemáme chváliť Boha. Krása, ktorá nás od neho odvádza a chce nám povedať, že krása neba je klamstvo. Teraz je rad na nás, aby sme odpovedali, či máme schopnosť a dar vidieť krásu vecí neviditeľných. To je naša veľká úloha, pri veciach krásnych i pri tých škaredých.
Evanjelium. Pri Ježišovom prvom uzdravení posadnutého v synagóge v Kafarnaume diabol odchádzajúci z človeka povedal: viem kto si svätý Boží. (Mk 1 kapitola) Aj neskôr tak diabli hovorili. Teraz sa situácia obracia: Ježiš je posadnutý, Ježiš je spriahnutý so zlým Duchom. Táto skutočnosť nám pripomína, že ani nás kresťanov neminie tento dvajaký postoj. Raz sme príliš svätí, raz zase prisluhovači zla.
Ježiš upozorňuje, že jestvuje neodpustiteľný hriech. Je to rúhanie sa Duchu Svätému. Tento hriech nebol nikdy nebol dôkladne zadefinovaný. Vysvetľuje sa ako tvrdošijné odporovanie voči Božej láske. Ale v skutočnosti tento hriech pozná len Boh, lebo len on vidí do srdca človeka a vie posúdiť, za čo je zodpovedný a za čo nie, aj keď navonok to môže mať všetky znaky odporu voči pravde. Pre nás zostáva len jedno: báť sa takéhoto hriechu, pokorne prosiť za seba i za všetkých, aby sa také niečo nestalo: ani nám a ani iným.
A napokon: Ježiš je ten silný, ktorý zviazal silného a ulúpil mu veci. Áno, aj človek je vecou v diablovej moci. Iba Ježišovým vyslobodením sme skutočne ľudia. Otroctvo diablovi a zlu nás robí vecami. Preháňam? Pozrite si, čo hlásajú niektoré náuky bez Boha, ktoré sa hrdo hlásajú okolo nás: už niet rozdielu medzi človekom, zvieraťom a vecami. Tak prosme, aby Ježiš ulúpil tieto „veci“ z ruky silného.