Čítanie z Knihy Jób 7, 1-4. 6-7
Jób hovoril: „Či nie je tvrdý boj život človeka na zemi? A jeho dni ako dni nádenníka? Prahne po chládku ako otrok, ako nádenník čaká na výplatu. Mojím údelom sú mesiace plné sklamania a noci plné strastí mojím podielom. Keď sa ukladám na odpočinok, hovorím: Kedy asi vstanem? A znova očakávam večer a zmietam sa v bolestiach až do súmraku. Moje dni utekajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok a končia sa, pretože chýba niť. Pamätaj, že ako dych je môj život, moje oko už viac šťastie neuzrie.“
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 1 Kor 9, 16-19. 22-23
Bratia, ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle, je to služba, ktorá mi je zverená. Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu. Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal. Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 1, 29-39
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Prvé čítanie. Vzhľadom na kresťanskú vieru som počul dvojakú výčitku. Jedna obviňuje kresťanov, že vo svojej viere život zjednodušujú, žijú v sklenníku, tým, že vytvárajú dobré prostredie zabúdajú na to, že vo svete je plno utrpenia, a tiež že život je zložitý a ťažký. Druhá zase hovorí, že kresťania sú utrápení a ubolení, že všade vidia utrpenie, mali by sa viac usmievať, aby sa im dalo veriť. Myslím, že stačí trochu lepšie poznať Bibliu a zbadáme, že v nej nachádzame obe skutočnosti: aj jasný cieľ a jednoduchosť života i zložité ťažkosti a nevysvetliteľné bolesti života.
Jóbova kniha spája v sebe oba prvky – predstavuje obrovskú drámu človeka so šťastným rozprávkovým koncom. A uprostred tejto knihy sa môžu nájsť všetci tí, ktorí potrebujú predniesť Bohu svoje neistoty a ťažkosti. Jóbova kniha ich ubezpečuje, že nie je hriechom prednášať Bohu svoje otázky i sťažnosti. Vyrozprávať mu svoje pocity.
Dnes nám Jób hovorí o tvrdom každodennom živote. Človek pracuje, drie, ale výplatu ešte nevidí. A život plynie a čoskoro sa tkáčsky člnok zastaví, lebo koniec nite sa približuje. Jób sa v tomto všetkom obracia k Bohu slovíčkom: Pamätaj. Rozpomeň sa. Nezabúdaj. Toto sú silné výrazy biblickej viery. Boh sa rozpamätal na Noema a vody potopy ustúpili. Boh sa rozpamätal na svoju zmluvu a Izrael bol znovu obnovený. Boh si spomína na človeka s láskou. Sú chvíle, kedy sa aj kresťanovi môže stať, že nemá už veľa slov pre svojho Boha – taký sa cíti opustený, doráňaný. Nezabúdajme na toto slovo, na túto prosbu: Pane, pamätaj, rozpomeň sa. Ak je to povedané s vierou, aj s tou našou maličkou a biednou, je to veľká modlitba, aj keď má len jedno slovo.
Druhé čítanie. Ak človek Jób sa cítil ako zodierajúci sa robotník čakajúci na výplatu, sv. Pavol tiež medituje o svojej odmene za svoju tvrdú a obetavú službu hlásania evanjelia. Vskutku on naplnil evanjeliom všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. (Rim 15,19)
Pavol sa na rozdiel od Jóba necíti ako nádenník, ale ako povolaný služobník, minister v službe evanjelia. On sa stretol s Kristom a od neho dostal mandát hlásať jeho evanjelium. V takomto svetle všetky námahy a utrpenia – a Pavol ich nemal málo – celá obeta života sa stáva niečím plným slobody. Pavlova sloboda sa zrodila z lásky ku Kristovi. To nás učí, že aj ťažké a monotónne skutočnosti života môžu byť presvietené láskou. Preto je potrebné úsilie o osobné stretnutie sa s Kristom, aby sme nežili ako nádenníci kresťanskej viery, ale ako služobníci, ktorí vedia, že Pán sa s láskou pozerá na ich ťažkosti a námahy. A to je viac, ako keby nás niekto odbremenil a zostali by sme bez lásky.
Evanjelium. Evanjelista nám predstavuje Ježiša, Božieho služobníka. Vychádza zo synagógy (kde učil a uzdravil posadnutého) a nasleduje uzdravenie svokry, večerné uzdravovania, následné vycestovanie za inými, za mnohými. Ježiš sa rozdáva v službe ľuďom. V perspektíve dnešnej nedele si v evanjeliu môžeme všimnúť Ježišove slová: musím ísť aj inde, lebo na to som prišiel, aby som kázal, a ako sme už videli, on káže s mocou, ktorá uzdravuje, oslobodzuje.
Ježiš teda vie, na čo prišiel na tento svet. Jeho pokrmom je plniť Božiu vôľu, vôľu Otca, ako to povie iný evanjelista. Plniť Otcove želanie je Ježišovou radosťou a ani úspech na jednom mieste ho nevie zastaviť na ceste k ďalším a ďalším ľuďom.
Isto na svete vždy bude dosť utrápených ľudí, tak ako to vyjadruje Jób. V zásade sú dve cesty, ktoré sa im ponúkajú. Jedna je cesta sveta, cesta oslobodenia a blahobytu, cesta sebarealizácie a dôstojnej práce. Druhá cesta je cesta viery, ktorá má podobné črty, ale pridáva k nim ten vnútorný náboj, to svetlo, že človek môže premeniť svoj život na službu Bohu a jeho záujmom, tak ako to prežíval sv. Pavol a aj sám Spasiteľ. Takto sa život stane slobodný a naplnený, človek sa nielen namáha a lopotí v neistote, ale svoju istotu vkladá do rúk Boha. Zaiste ani toto nie je záruka pohodlného a bezbolestného života, ale ako sme už povedali: námahy a bolesti prežívané v láske sú predsa len niečo iné ako prázdne uvažovanie o tom, kedy sa skončí niť môjho života.
Sv. Pavol a jeho obrátenie nám naznačujú, že prvým bodom stúpenia do Božej služby je spoznanie sa s Kristom, pochopenie jeho lásky. Nech nás táto nedeľa vyprovokuje k prosbe: Pane, zastav nás na ceste, ako si zastavil sv. Pavla, daj sa nám spoznať, aby sme žili pre teba a aby sme žili ako Ty: v službe Otcovej lásky, ktorá chce dosiahnuť toľkých ľudí. A vždy vo vedomí, že odmenou nám je a bude láska.