Čítanie z Knihy Deuteronomium Dt 18, 15-20
Mojžiš hovoril ľudu: „Pán, tvoj Boh, z tvojho národa a z tvojich bratov vzbudí ti proroka, ako som ja. Jeho budete počúvať, ako si si žiadal od Pána, svojho Boha, na Horebe, keď sa zišlo zhromaždenie a povedal si: ‚Nech už nemusím počúvať hlas Pána, svojho Boha, a vidieť tento veľký oheň, aby som nezomrel.‘ A Pán mi povedal: ‚Dobre to všetko povedali. Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov podobného tebe, do úst mu vložím svoje slová a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. Kto však nebude počúvať moje slová, ktoré povie v mojom mene, toho ja vezmem na zodpovednosť. Ale prorok, ktorý by sa bezočivo odvážil hovoriť v mojom mene, čo som mu ja neprikázal hovoriť, alebo by hovoril v mene cudzích bohov, bude usmrtený.‘“
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 1 Kor 7, 32-35
Bratia, chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke, a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi. No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 1, 21-28
V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
1. čítanie. Mojžiš prednáša vyvolenému ľudu, že Pán bude hovoriť v budúcnosti prostredníctvom prorokov, ktorých si vzbudí. Sv. Peter sa v vo svojej kázni po uzdravení chromého odvoláva na Mojžišove slová a predstavuje Ježiša ako proroka, ktorého je potrebné počúvať (Sk 3,22). On bol vzbudený medzi bratmi, bol im podobný a hovoril všetko, čo mu Boh prikázal. Židia si však pre svoju interpretáciu vybrali druhú časť tohto textu. Pre nich bol Ježiš falošný prorok, ktorý sa bezočivo odvážil hovoriť v Božom mene a preto ho posielajú na smrť.
My kresťania sme uverili, že Ježiš je pravým Božím prorokom. Avšak toto je len polovica úlohy. Ta druhá je počúvať jeho slová. Ale aj tu nás Ježiš poučil, že nesmieme byť len nečinní poslucháči, ako muž, ktorý si postavil dom na piesku, lebo len počúval, ale neuskutočňoval.
Text prvého čítania nás tiež upozorňuje na to, čo sa spomína najmä v 13. kapitole tejto knihy: že totiž môžu povstať aj falošní proroci, ktorí sa odvážia bezočivo hovoriť v Božom mene to, čo im Boh neprikázal. Takého treba odstrániť. 13. kapitola Deuteronómia nám hovorí, že falošní proroci budú schopní robiť aj znamenia a divy, ale ich spoločným znakom je to, že odvádzajú ľud od lásky k Bohu, ktorý sa zjavil a chcú mu ponúknuť iných bohov, inú spásu.
Dnešný svet je plný sľubov, plný ľudí, ktorí ponúkajú ľuďom cestu spásy. A mnohkrát to môžu aj konkrétne preukázať – zabezpečením blahobytu, rôznych výdobytkov a nových možností. Naším kritériom však má zostať jedno: pomáha nám to milovať Boha celým srdcom a celou dušou, počúvame jeho príkazy, slúžime mu? Byť ostražitými voči falošným prorokom je veľmi aktuálnou úlohou života kresťana v konzumnej a blahobytom opantanej spoločnosti. Nasledovanie ponúk nás nesmie odviesť od lásky a služby Bohu, ktorý sa zjavil a chce, aby sme žili v spoločenstve s ním.
2. čítanie. Verše z listu sv. Pavla sú súčasťou jeho úvah o manželstve a panenstve vo svetle kresťanského povolania. Sme v časti, kde sv. Pavol poukazuje na to, že zrieknutie sa manželstva má vytvoriť priestor na silnejšie zameranie sa na Boha. Z týchto veršov nám vyplýva, že existuje stav panenstva, celibátu, zasvätenia tela – aby sme celkom patrili Bohu. Nemá to byť slučka povinnosti, ale je to niečo, o čom by kresťan mal rozmýšľať, čo by si mal ceniť.
Súčasná kultúra nevidí a neponúka nič iného ako vzájomnú lásku muža a ženy ako najvyšší moment lásky. Bola by škoda, keby nám všetky tieto krásne romantické filmy ukradli vzácny poklad hodnoty zasvätenia a života úplne pre Boha. Lebo žijúc v týchto ideáloch sú kresťanskí rodičia často paralyzovaní, ak si majú predstaviť svoje deti v zasvätenom živote. Nikto nechce hádzať nikomu slučku na hlavu, ale nech si každý kresťanský rodič preverí tento svoj pohľad na svoje deti, či by vedel prijať, ba aj predložiť svojim deťom cestu panenského zasväteného života. A tiež, či si túto cestu uprostred kresťanského povolania váži. Lebo ak sa stratia rehole, stratia sa ohniská lásky. Samozrejme, za podmienky, že rehole nie sú len bezstarostným životom bez obetavej lásky k Bohu.
Evanjelium. Evanjelista Marek nás informuje, že Ježiš začal učiť a hlásať svoje posolstvo v Galilei. Na tejto svojej púti sa dostane ku Galilejskému jazeru, kde si povolá prvých štyroch učeníkov a s nimi príde do Kafarnauma. Tu nám evanjelista predstaví Ježiša ako mocného učiteľa, učí ako ten, ktorý má moc. A proti tejto novej moci, ktorá si podmaňuje srdcia poslucháčov sa vzbúri te, ktorý sa cíti ohrozený: diabol. Má vo svojej moci človeka, ktorý v spojení s ním vyslovuje túto veľmi silnú námietku, ktorá ozvenou či pokračovaním prvého pokušenia človeka v raji: čo ťa do nás Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.
Človek, ktorý sa cíti ohrozený Bohom. Boh ide zničiť tvoj život, toto diabol vnuká a v extrémnom prípade to aj cez človeka kričí. On vie veľmi dobre, že ten Ježiš z Nazareta nie je len tak hoci kto, je Boží Svätý. Tu vidíme, že neuznať Ježiša z Nazareta za proroka, vyslanca Božieho, Božie Svätého je znovu len polovička odmietnutia. Tá sa dá pomerne ľahko prekonať. Evanjelium nám tu však ukazuje ešte dôležitejšie pole. Lebo posadnutý človek vie oveľa lepšie než všetci ostatní, kto je Ježiš. Ale táto vysoká a veľmi presná definícia mu nepomáha, lebo on sa bojí o svoju autonómiu, o svoju slobodu.
Aj my v kostole môžeme byť podobní tomuto posadnutému v synagóge: veľmi dobre vieme zadefinovať, kto je Ježiš, recitujeme krédo, ale … nezoberie nám viera náš život? Neohrozia nás požiadavky evanjelia? Nezničí to naše plány a sny? Ježiš z Nazareta sa chce miešať do nášho osobného života, ba aj do intímneho života?
Povedzme si úprimne, že bez Božej milosti by sme neboli iní ako tento človek v synagóge. Ježiš svojou mocou oslobodzuje tohto človeka, jasne mu ukazuje, že ak bude oslobodený od diabla, oslobodí sa aj od svojich mylných predstáv. Aj my sme boli takto oslobodení. Diabol sa však nevzdáva – Ježiš nám o tom povedal na inom mieste evanjelia. Prichádza si pozerať dom, z ktorého bol vyhodený. Táto dnešná stať nech nás upozorní na to, že sme kresťania len Božou mocou, len skrze Ježišovu silu sme schopní vnímať, že Ježiš nás neprišiel zahubiť, obrať o náš život.
Koľko našich bratov a sestier však znovu otvorili svoje dvere tomuto pokušiteľovi a vidia vo viere, v Cirkvi, v praktizovaní a aktívnej účasti na bohoslužbách niečo, čo ich oberá o pokojný život, čo im ničí život. Oni vidia svoj život oveľa krajší, keď si urobia víkend bez omše, bez naháňania sa, kresťanstvo vnímajú ako peknú myšlienku, ale nie sú za to, aby vstupovala do ich života, aby riadila ich život. Nech je Ježišove učenie s mocou stále nad nami, aby sme oslobodení od falošných predstáv o Bohu mohli radostne dávať náš život Bohu, ktorý ponižuje i povyšuje, dáva schudobnieť i zbohatnúť, berie život, ale ho aj hneď dáva: nový, krásny, večný. Blažení tí, čo uverili, čo vykročili, lebo len tí, čo vykročia môžu spoznať.