Ježiš povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: ‚Dážď príde,‘ a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: ‚Bude horúco,‘ a býva.Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“
Ježiš pripomína zástupom, teda aj nám všetkým, jednoduchú ľudskú skúsenosť: v bežnom živote, keď si chceme naplánovať nejakú činnosť, často musíme rešpektovať počasie. Ak sa teda máme odhodlať na nejakú cestu alebo prácu, ak si plánujem víkend, oddych, či prácu, tak je pre nás veľmi dôležité, aby sme vedeli odhadnúť aké bude počasie. Ak vidíme, že ide dážď, zariadim sa, ak bude teplo a dusno, tiež viem, čo môžem a by nebolo dobré v takejto klíme robiť. Ježiš teda upozorňuje: v tomto ste šikovní, toto viete hneď, a viete sa podľa toho aj zariadiť.
Človek však nežije len uprostred prírodného prostredia. Máme aj takú vnútornú klímu, ktorú každý osobitne alebo aj viacerí pospolu, žijeme. Ježiš nás vyzýva, aby sme napli aj naše vnútorné zmysly: aby sme vnútorným zrakom vnímali znamenia, aby sme boli citliví na vietor a na to, odkiaľ fúka. Iba takto môžeme vidieť odhadnúť našu situáciu a dobre sa rozhodnúť, čo s dnešným dňom, s terajším časom urobíme. vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Takto znie Ježišova výčitka. Nevnímate svoju situáciu a nemáte dostatok múdrosti, aby ste sa zariadili a správne prežili prítomnú chvíľu.
V prírode teda máme oblaky, vietor, ktoré si máme všímať, podčiarkuje evanjelium. A v tom našom vnútornom svete, aké sú znamenia? Čo si máme všímať?
Kto má vieru ten vo svojom vnútornom svete má vidieť oblak, na ktorom je Kristus prichádzajúci súdiť svet (Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Lk 21,27, a tiež Mk 13,26. 14,62) Kto vidí tento oblak, vie, čo sa bude diať. Bude súd.
Kto má vieru ten má skúmať ako veje vietor. (Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Jn 3,8) Ježiš túži, aby sme vnímali tieto dve skutočnosti, ktoré nám hovoria aký čas žijeme, čo máme robiť a čo nie. Aby sme vnímali, že on ako sudca sa približuje a tiež to, že okolo nás veje vietor Ducha a našou úlohou je skúmať odkiaľ a kam veje. Na tieto dve veci by sme mali byť pozorní, tie nám pomôžu dobre prežívať prítomný čas, dobre si ho naplánovať.
Ježiš nás teda povzbudzuje, aby sme rozmýšľali nad tým, ako prežívame naše dni. Lebo naše dni môžu byť prázdne, dni v ktorých sa zaoberáme len zbytočnosťami. Žijeme si ich len tak, sami pre seba, úplne nezávisle od oblaku a vetra, ktoré si nevšímame. Sme zodpovední za náplň našich dní.
Tu sa často mladí človek môže zabrzdiť a namietať: ja si chcem užiť mladosť, ja nechcem byť neustále otrokom nejakých povinností a zodpovedností. Zaiste milý mladý priateľ, nepochybujem, že táto tvoja obava môže byť úprimná, ale … skúmaj tento tvoj vnútorný hlas. Nezabudni, že do neho môže byť primiešaný aj hlas nepriateľa tvojej spásy, ktorý je majstrom v demagógii. On vie vždy vystrašiť a klamať. Spomeň si, ako hovoril s našimi prarodičmi: Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady? Gn 3,1. A takto to nahovára aj tebe: To fakt chceš stratiť mladosť plnením prikázaní? Chceš byť otrokom povinností a zodpovedností? Tým ti nahovára: život s Bohom a podľa neho, to je nuda, to je stratený život. Never tomu, prosím, vzopri sa takýmto falošným predstavám. Don Bosco to mladým jasne povedal: existuje cesta nábožnosti, ktorá je plná radosti a zaujímavých podujatí. Ty predsa môžeš nájsť cestu správnej nábožnosti, v ktorej zbadáš, že tvoja mladosť, tvoje zábavy, tvoj voľný čas bude niečo krásne, pevné, hodnotné, niečo, čo vybuduje tvoju budúcnosť na pevnom základe. Nenechaj sa odradiť od cesty s Bohom na základe klamstiev, ktoré ti predstavujú život s Bohom ako nudu. (por. Bosco J., Vystrojený mladík)
Skúmaj teda svoj prítomný čas. Čím naplníš najbližšie dni? Neboj sa ísť po Božej ceste, neboj sa vykročiť do týchto dní s predsavzatím dať priestor Bohu a robiť veci radostné, zaujímavé, robiť ich pre Boha a pre ľudí navôkol. Kristus prichádzajúci na oblaku sa ťa bude pýtať, čo dobré si urobil svojim najbližším, či vedel podať ruku a poslúžiť núdznym. A Duch, ktorý veje okolo teba, ti môže dať nápady, podnety, fantáziu, aby si robil niečo krásne a užitočné, niečo, čo ťa naplní – a nielen nachvíľu.
Sme teda na ceste k vrchnosti, k súdu, toto je naša situácia. To je čas, ktorý žijeme a Ježiša trápi, ak to nevidíme, lebo sa tým veľmi ohrozujeme. Je tu čas zmierovať sa s našimi blížnymi, hľadať cestu zmierenia a lásky k nim – tak ideme k prísnemu súdu. Lebo budeme súdení z lásky k blížnemu.
Poznať znamenia a vedieť v akej situácii sa nachádzame je životne dôležité. Istí mladí ľudia na dovolenke na ostrove v tichom oceáne sa zobudili do zvláštneho rána. Prišli na breh mora a more ustúpilo o stovky metrov. Fíha, povedali si, to je zaujímavé. Čo všetko tu je, ideme sa pozrieť. A kráčali smerom do mora. V tom pribehol mladý domorodí chlapec a kričí: keď more ustupuje, nechoďte do mora, utekajte od mora, nezastavujte sa ani vo vašich obydliach, nech tam máte čokoľvek, ak si chcete zachrániť holý život. Čím skôr na vyvýšený kopec.
Turisti najprv nechápali, ale keď videli vážnu tvár mladíka a to ako sa vzďaľuje, začali utekať aj oni. A keď na neďalekom pahorku uvideli prvú a neskôr druhú ničivú vlnu cunami, pochopili všetko.
Áno, je veľmi dôležité pochopiť dobre situáciu, v ktorej sa nachádzame a hoci sa všetko zdá také pokojné a lákavé ísť tam, kde more ustúpilo, uverme tomu, kto pozná skutočnú pravdu, opusťme zvedavosť a zariaďme sa podľa neho. A staňme sa aj my tými, ktorí upozornia svojich priateľov, aby neverili zdanlivým lákadlám a tichu, ktoré je predzvesťou katastrofy.
Vnímajme teda vietor Ducha a prosme ho, aby nás naučil byť v tomto svete pre našich priateľov a kamarátov presvedčivými svedkami lásky, ktorá zachraňuje.